3/21/2018

Piatok v Špagetérii SiJa




Minulý piatok sa diali veci. Splnili sa mi rovno dva sny a možno aj tri. Dávajte si pozor na svoje sny, lebo naozaj sa plnia!  Za prvé: Sisa a Janko, majitelia prvej žilinskej špagetérie, ktorú nájdete na Mariánskom  námestí, pod laubňami, hneď ako vyjdete z Farskej uličky a dáte sa doľava, smerom k radnici, ma vpustili do svojej kuchyne. Hmm, nie do svojej doma, ale do svojej reštauračnej. Piatkové popoludnie až večer som trávila v Špagetérii SiJa - tam mi veľkoryso umožnili byť súčasťou bežnej prevádzky podniku, dokonca mi umožnili motať som popod ruky ozajstnému kuchárovi Pištíkovi a  variť pre neznámych. Majitelia vložili do mňa dôveru, a ja som prijala, keď mi Sisa navrhla, aby som navarila pre šesť ľudí, ktorých si chceli spoločne s Jankom uctiť dobrou večerou. Ani neviem, či som zaváhala, ak áno, tak skutočne iba na moment. Do vecí, ktoré milujem idem bez váhania. Rada chystám jedlo pre veľa ľudí, preto máme doma masívny dubový stôl pre osem osôb, zmestia sa aj dvanásti. Pocit uspokojenia z toho, že  iným chutí, čo som s láskou pre nich nachystala a navarila,  patrí do tej časti Maslowovej pyramídy potrieb, kde sa bavíme  o sebarealizácii, aspoň ja to tak mám, takže vysoko. Pri zostavovaní menu som prihliadala  na fakt, že hlavným artiklom reštauračného zariadenia,  akým je špagetéria, sú špagety. Cennými radami ma zahrnula Ela (oslovujem ju vznešene -  Elena) z foodblogu Moja turecká kuchyňa, s ktorou som intenzívne vybrané recepty v týždni bezprostredne pred akciou konzultovala. Ďakujem jej za podporu, humor a láskavý nadhľad. Za spoločné slintanie nad jedlami, ktoré sme v našich debatách pospomínali a ktoré pri tejto príležitosti svoj priestor nedostali. Veď niekedy nabudúce.

Predstavím vám menu, ktoré som varila. Varila, ako varila. Stála som pri panvici s omáčkou, miešala a miešala, snívala svoje sny s otvorenými očami, k čomu bežne skĺznem a vyvárala v omáčke varechu. Ako trefne poznamenal Pištík. S prípravou menu mi  ochotne, a najmä trpezlivo, voči mojim varičským manierom (trolililinku menšie a pekne ich uhlaď, nech sú hladké) pomáhala Katka. Čistila, krájala, guľôčky gúľala:
- Takto si to predstavuješ, Adi?  
- Áno, presne tak, si veľmi šikovná!
A potom, ja som mohla stáť pri bublajúcej paradajkovej omáčke a miešať a pozerať sa von oknami so zimomriavkami, ktoré mi behali po chrbtici. Pozerať sa, ako Mariánskym námestím prechádzajú davy ľudí, zúčastnených na piatkovej demonštrácii v Žiline a premýšľať o veciach... Chcela som, aby ste vedeli, že Katka, Sisina sestra, je úžasná žena! Nepovedali by ste, že ma päťdesiatku na krku. Behá maratóny, bežkuje dlhé trate, lozí na vrcholy veľhôr zimou, letom a žije krásny život. Najbližšie vyráža na cestu do Toskánska,  ktoré ide s priateľmi prebicyklovať  a spoznávať pri tom chýrnu toskánsku kuchyňu,  život v  dobových  vilkách,  postavených medzi olivovými hájmi a vinicami,  zo svetlého kameňa, ktorý v horúcom lete schladí. Aj ja si prosím!

MENU

Predjedlo
Šalát z ružičkového kelu - recept aj s popisom chutí som zverejnila pred časom tu.

Hlavné jedlo

Krémová polievka z pečených zemiakov a šalotky
Recept:
Kilo zemiakov ošúpem, nakrájam na dukáty. Alebo o to poprosím Katku. Dve tri šalotky očistím, nakrájam na polky alebo štvrťky, podľa veľkosti cibulí. Na plechu  posolím rukami spolu premiešam a  pomasírujem olivovým olejom. Pečiem vo vyhriatej rúre na teplote 200°C  do zlatista, trvá to asi 20-30 minút. V hrnci na rozohriatom olivovom oleji restujem červenú cibuľu  postrašenú čiernym mletým korením, pridám upečené zemiačky a chrumkavú šalotku. Chuť polievky vylepší štipka nastrúhaného muškátového orieška. Zalejem približne litrom vývaru, ideálne redukovaného pomalým varom. Možno použiť zeleninový, kurací alebo hovädzí vývar, prípadne kombinovaný. O tom, ako pripravujem poctivý vývar som sa rozpisovala tu. Spolu uvediem do varu a ponorným mixérom rozmixujem do krému. Zvyknem vývar pridať po častiach, najskôr mixujem s menším množstvom vývaru. Až keď je polievka hladká krémová, podľa hustoty pridám zvyšok vývaru.  Zjemním smotanou na varenie, alebo smotanou na šľahanie. Podávam s kúskami opečenej gazdovskej slaninky, s čerstvou pažítkou. Polievka mala úspech, hostia ju pochválili. Vypýtali si a dostali na ňu tento recept. 

Špagety s mäsovými guľkami v paradajkovej omáčke (Spaghetti con polpette al sugo)

Špagety v reštaurácii pripravujú čerstvé, varia sa tri minúty a boli chuťovo najlepšie, aké som kedy jedla. MŇAM! Pred samotným varením som vošla do podniku a nechala sa v anonymite obslúžiť ako bežný zákazník. Dala som si špagety s omáčkou štyroch druhov syra. Zanedlho mi pristáli na stole a boli jednoducho perfektné.  Nemali problém priniesť mi na  požiadanie misku so strúhaným parmezánom, keď som ten v tanieri vyjedla a poprosila o prídavok.
Guľky a paradajkovú omáčku som pripravovala podľa receptu od mojej  Eleny. Elena má nádherný úsmev, dlhé štíhle ruky a šiesty zmysel pre dobré jedlo. Spolupracuje a pripravuje recepty pre Billa Kulinarium, konkrétne tento recept nájdete tu. 
Kombinovala som hovädzie a morčacie mleté mäso, a dali sme aj dve hrste parmezánu, nechcela som guľky ťažké a mastné. Paradajkovú omáčku, podobne ako keď varím bolognskú, treba variť dlhšie, aj dve a viac hodín. Miešam na slabom plameni, lebo vyprskuje, bubloce, páli ako taká čertica. Čas jej prospieva a dohotovujem ju s medom a balsamicom do finálnej, jemne skaramelizovanej chuti. Pri servírovaní parmezánom a  čerstvou petržlenovou vňaťou nešetrím.

Dezert

Creme Brûlée

Robila som väčšiu dávku, pre 10 ľudí. Rúru zapnem na nahrievanie 160°-170°, radšej menej ako viacej. Do plechu s vyšším dnom poukladám zapekacie misky. Liter sladkej smotany (najmenej 33%-tnej) v hrnci zohrievam na slabej teplote, spolu s 50g krupicového cukru a 2ks vanilkových strukov, ktoré najskôr prekrojím po dĺžke, vanilkovú dužinu zotriem nožom do hrnca ku smotane a prihodím aj struky. Vanilka je jedna zo štyroch ingrediencií, ktoré CB tvoria, pre mňa podstatná a veľmi obľúbená.  Občas premiešam, smotana sa nesmie dostať do varu, iba mierne zohriať, aby sa cukor v nej celkom rozpustil. Vedľa vyšľahám v miske 9-10 žĺtkov z veľkých vajec spolu s 50g krupicového cukru. Šľahám nie do nadýchanej svetlej peny, šľahám iba krátko, aby sa žĺtky prepojili s cukrom. Za stáleho miešania po troche vlievam zohriatu smotanu. Chce to trpezlivosť, aby sa masa nesekla, bola by to škoda, treba prilievať hlavne zo začiatku - po troche. Tekutú zmes prelejem cez husté sitko, nebojte vanilka pretečie a ostane v delikátnom pudingu, ktorý tento známy recept vo finále pripomína. Zmes ponalievam do mištičiek a plech prenesiem do rúry. Prilejem teplú vodu. CB sa pečie na nízkej teplote vo vodnom kúpeli. Stačí vody do polovice výšky misiek.    V rúre ponechám 35 až 40 minút. Keď je hotovo, CB sa môže v miskách jemne natriasať. Dezert nechám spolu s vodou dobre vychladnúť  a až potom misky preložím, uzavriem a dám do chladničky, najlepšie na noc. CB sa podáva so skaramelizovanou krustou z trošky krupicového cukru roztopeného flambovacou pištoľou. Strašne dobré a jemné niečo v ústach a je toho málo - to je Créme Brûlée.

Zaujímavé je, že kuchyňa reštaurácie je srdcom samotného diania v podniku, stolíky pre hostí sú rozmiestnené dookola a tak sme boli pod neustálym drobnohľadom hostí, ktorí prichádzali a odchádzali. Vôbec som to nevnímala, keď varím, som ako v tranze. Keby tam sedel kamarát, či hocikto známy, aj ho prehliadnem, pokiaľ by sa mi neprihlásil. Bol to vzrušujúci virvar, v ktorom sa vznášala vôňa výborného jedla zmiešaná s občasným chladom, ktorý prichádzal zo vstupných dverí, keď sa otvárali - zatvárali, premiešaný uvoľnenými hlasmi rozbiehajúceho sa piatkového večera, štrngotom príborov a pohárikov. Registrovala som periférne  a páčilo sa mi, ako sa Sisa s nevtieravou dávkou ženského šarmu prihovárala zákazníkom, zisťovala si tak ich spokojnosť s jedlom a službami. Spätná väzba a spokojnosť zákazníka je  aj v reštauračnom biznise kľúčová a prvoradá. Bez nej to proste nejde,  komunikácia musí plynúť obojstranne a plynule, bez prekážok. Do toho každú hodinu pôvabne zacinkali hodiny a oznamovali aktuálny čas. Domáci ich nevnímali, cudzinci, ako aj ja, vždy zbystrili pozornosť a načúvali, čo to...?Atmosféra v podniku bola s pribúdajúcim časom hrejivá a vrúcna, ešte viac domácka, dokonca som bola  svedkom  uzmierenia ako v pravej talianskej romanci. To všetko  v diskrétnom osvetlení (aj ja mám rada menej svetla ako viacej, len potom tie fotky...), a v priestore vyplnenom dobre naladenými ľuďmi. Keby som tam mala svojich blízkych, ostanem a dám si neskorú večeru znovu - tie ich geniálne špagety a omáčky pripravované v ten deň vždy freš, ktoré vám prinesú po zadaní objednávky veľmi rýchlo.

Ďakujem za túto neopakovateľnú skúsenosť, zase niekedy dovidenia v Špagetérii SiJa.



 

 

 

 


 


 

 




 

 

  
 
  

  

 



 

  



 





♥️







3/18/2018

Trochu o káve, trochu o čaji




Nepoviem asi nič nové, keď napíšem, že čaje značky Mistral sa na Slovensku tešia dlhodobej obľube. Spomínam si na ten mätový v tmavozelenom lesklom obale, ktorý som  pred viac ako desiatimi (alebo dvadsiatimi?) rokmi kupovala, pila a ponúkala návštevám. Vtedy boli čaje, resp. čajové vrecúška v samostatnom obale raritou.  O čajoch v pyramídových vrecúškach sme nechyrovali.  Chutil mätou na druhú, tak si ho pamätám. V tom čase a možno ani dva roky dozadu, som nemala potuchy, že výberové čaje MISTRAL produkuje tá istá firma, ktorá predáva aj popradskú kávu. Mám na mysli tú v červenom obale, s bielou čapičkou šľahačky, ale aj ďalšie, ich ponuka je pestrá, presvedčte sa na vlastné oči. Doba priniesla, že národ slovenský  je radikálne rozdelený v mnohých zásadných a aj v menej zásadných otázkach. Namiesto toho, aby sme hľadali, čo nás spája, sústredíme pozornosť na to, čo nás rozdeľuje. Som z toho trochu smutná. Ani v pití kávy sa nevieme zhodnúť.  Znalci kávy  "kávomilci" si  objednávajú  kávu z celého sveta, prichádza im v malých exkluzívnych balíčkoch, hrdia sa nimi na sociálnych sieťach a  popisujú všetky tie nevídané chuťové zážitky, ktoré im prvotriedna  káva dáva. Nič proti,  niekomu je to životný štýl, inému módny trend,  pre mňa, radového kávičkára pešiaka, je dobrá každá káva, ktorá mi chutí. Nemenej dôležitá je  spoločnosť, napríklad s dcérou si kávu vyložene vychutnám, mobil musí byť odložený bokom, inak je namrzená. Tých  príležitostí  piť spolu s ňou  kávu je  málo,  chlipkáme ju v rozhovore, venujeme si tak to, čo je najcennejšie - čas a  vnímavú pozornosť.  Priznám sa, že  rada idem na kávu celkom sama, do niektorej kaviarne po ceste...Verticcio,  Café Italia na bulvári, či kaviareň Café-Bulvár, kde majú krásnu dlažbu a obrazy kreslené kriedou na tabuli a každý deň ju navštevuje kúzelný manželský pár v pokročilom veku, pôsobiaci ako čerství zamilovanci. Sedím, vychutnávam pokoj, upíjam kávu a pozorujem ľudí a život v priamom prenose. Je mi dobrá 9gramová zo CinemaCafe, ekologická z Lidla  a aj "popradská", ktorá pre mňa okrem dobre známej chuti nesie v sebe závan detstva a obrovský kus nostalgie. A príbeh. Príbeh, ktorý má úvod, jadro a záver, osoby a obsadenie. Taká je popradská káva. Moji milí, tento príspevok nemal byť ani tak o káve, ako o čaji, už sa haltujem. V online predaji na www.popradske.sk  zaujme mnohoraká ponuka čajov a čajíkov,  pravidelne pribúdajú čajové chute a variácie, preto sa tam rada vraciam, stále objavím niečo nové. Milujem šálky, a  preto trpezlivo čakám na to, kedy dajú do akcie tú skvostnú porcelánovú z dizajnérskej dielne Hudson&Middleton.  Nádherný kúsok, umenie. Od začiatku o nej snívam, len tá cena...


Dovoľte mi, predstavím vám jeden z čajov novej ovocnej rady:

Eufória – to je môj východiskový pocit z  čaju SLIVKA & JAZMÍN.

Jemne sladkastá  slivková šťava,  na ktorej plávajú  biele jazmínové kvety so žltým stredom, pozbierané skoro ráno, kým  sú pevne zvinuté, spolu vytvárajú harmonický nápoj. Čaj, ktorý skľudní  nervy a uvoľní vnútorné napätie.  Cítim,  ako  ma kvety jazmínu zbavujú depresívnych pocitov a nahrádzajú ich pocitmi spokojnosti. Neprekáža mi, že výrobca  sťaby babka bylinkárka do čaju primiešal tu jablko, tu ibištek, koreň čakanky a ďalšie čajové prísady. To všetko spolu súznie a v tele, rovnako i v duši sa pri jeho pití vyrovnávajú energie.



Šla som do roboty po prebdenej noci, rozbitá ako cigánska hračka - tak sa to u nás povie. Tento čajík ma poskladal dokopy. Skúste ho viackrát zaliať, budete príjemne prekvapení.


Už v nasledujúcom článku o tom, ako som varila v  žilinskej Špagetérii SiJa.  Stále to v sebe spracovávam, bude to plnofarebné, vrelé a emotívne - ako v talianskom manželstve!


♥️




3/11/2018

Dezert s malinami





SLADKÝ DEZERT S MALINAMI

Potrebujem:
  • 1 balenie dlhé piškóty (najlepšie  zn. Savoiardi, 4-radové, dostať v Lidli)
  • 1000 g mascarpone
  • 1 Salco (klasické, nie skaramelizované)
  • 1 nálevový sáčok čaju s príchuťou malín
  • maliny (čerstvé a veľa)

Jednoduchšie už to nemôže byť! Najskôr  zalejem čaj. Jeden do šálky, pre seba a druhý do misky, na polievanie  piškót. Nálev na máčanie piškót chcem koncentrovaný, preto vrecúško zalejem najviac 100 ml vody. Hlboký plech, v ktorom zvyknem robiť tiramisu, rozmer 20x30x6cm, vysteliem papierom na pečenie. Vyložím prvé poschodie piškótami, cukrovanou stranou nahor. Polejem ich polievkovou lyžicou vychladeným vylúhovaným čajom. Nie veľmi, nakoľko úlohou piškót je vsiaknuť do seba prebytočnú tekutinu z krémovej náplne a tak spevniť výsledný dezert. Potom zmiešam mascarpone a Salko. Hotovo. Krém je neskutočne lahodný. Polovicu nanesiem na piškóty a postup zopakujem. V tomto momente som sa vyhecovala a použila cukrársku zdobičku. Nemala som ju dávno v rukách, naposledy som ňou robila profiterolky. Ak nemáte na to nervy, zvyšok krému navrstvíte na poliate piškóty, zasypte malinami a hotovo. Dezert odložím do chladničky na noc, pokojne aj na dve.  Čas a chlad prispeje k tomu,  že chute sa prepoja do dokonalosti, podobne ako pri tiramisu, kde piškóty máčame v kvalitnom espresse.



Záver:

Dezert je smotanový,  áno, veď kilo prírodného smotanového syru. Nabudúce ho pripravím priamo do dezertných pohárikov, nakoľko pri krájaní mi dal zabrať. Alebo potom doporučujem naberať ako tiramisu, veľkou lyžicou. Do pohárikov postačí polovičná dávka, ja som malinový dezert  pripravovala pre väčšiu oslavu. Chuť krému je delikátna, príkra sladkosť Salka rozmenená na drobné, strácajúca  sa v obláčikoch smotany, kde sa v "ideálnom rande"  stretáva s malinami.
Použila som čaj GREEN TEE Svieža mäta a malina z www.popradske.sk. V tomto e-shope ponúkajú široký sortiment kávy a čaju, s promptnou dodávkou a príjemnou zákazníckou podporou. V niektorom z nasledujúcich článkov vám  predstavím nové rady skvelých čajov Mistral, nenechajte si ujsť. Počas zimy nás doma zachraňoval "mackov" čaj, Mistral JAHODA+MALINA, ktorý deťom  chutí. Na čajovej krabičke sme objavili detské riekanky.  Nedávno Matejko dostal za úlohu naučiť sa do školy 16-veršovú báseň.  Ako si poradil?

Matejko recituje

Ak ste sa práve presladili, na koniec ponúkam raňajkovú slanú bodku:

DOMÁCA PEČEŇOVÁ PAŠTÉTA

Je to jeden z receptov, ktorý robím od oka a tak ho aj napíšem. Na panvici rozpustím dve lyžice domácej  masti. Pridám na drobno pokrájanú  kuraciu a morčaciu pečeň, asi 300g.  Prudko restujem. Pridám dve červené cibule, pokrájané na pásiky, nameliem čierne mleté korenie. Spolu premiešavam a ešte 5 minút opekám. Zalejem 2dcl smotany na šľahanie, nechám pár minút prebublať, kým smotana nezhustne. Dnes som dochutila provensálskym korením s himálajskou soľou (Maruška, od teba ho tuším mám). Fakt kúzelné korenie, ako uvádza obal. Provensálske korenie spravilo paštéte znamenitú chuť. Odstavím a keď trochu vychladne, rozmixujem ju dohladka. Podávam s hriankou. Dobrú chuť.



Pocitujem úľavu, že ľady znovu raz rozmrzli, prikráda sa jar a vrabce radostne čvirikajú. Dnes som prvýkrát vykladala prádlo na dvor, pri smetnom koši som stretla živú včelu a umyla som polovicu okien na dome. 

Užite krásne predjarie! A.