5/12/2018

Cícerový šalát


Už ste asi pochopili, že mám rada cícer. Veľmi ho ľúbim. Keď ho rozbalím, je suchý, neprístupný, tvrdý ako kameň. Opláchnem ho vodou v sitku dočista. Potom ho namočím do trojnásobného množstva vody. Po 24 - 48 hodinách  sa s ním stane zázrak, napučí a je možné s ním pripravovať výborné jedlá.  Hummuṣ, falafel, pečené slané "oriešky" na zahrýzanie nervozity k hokeju. Uvarený hodinu v tlakovom hrnci ho možno vymiešať spolu s varenými zemiakmi na hladké pyré, stačí za hrnček aj s trochou vody, v ktorej sa varil, pre obmenu obvyklej chuti pyré.   Aj taká sobotná polievka zo zemiakmi, mrkvou a cícerom, pripravená na skaramelizovanej cibuľke, s trochou červenej mletej papriky, spolovice rozmixovaná na zahustenie a na koniec, po vypnutí, zasypaná  dvomi hrsťami čerstvo nasekanej petržlenovej vňate - obyčajná a dobrá, pohladenie pre hladné brušká.
A potom, tu tento cícerový šalát.  Ideálny ku grilovanému syru halloumi. Alebo k iným  pochúťkam z grilu. Alebo len tak, na suchú hrianku. Alebo iba sám o sebe. Áno, cíceru výrazne v prípade tohto šalátu napomáha sladkastá šalotka. Perfektne spolu ladia a dopĺňajú sa vzájomne jemnosťou a prostotou chutí.

Recept na cícerový šalát

Zmiešam tri hrste rukoly, rastie v Matejkovom fóliovníku ako divá,  pol hlávky nasekaného ľadového šalátu, tri štyri šalotky nakrájam na tenké kolieska, zalejem olivovým olejom extra panenským, všetko zmiešam. Pridám šálku dve cíceru, ktorý sa najmenej 24 hodín máčal vo vode a potom som ho fritovala v rozpálenom oleji. Treba ho pri tom zakryť pokrievkou, lebo odprskuje a strieľa, pražím ho 10 - 15 minút, do zlatista. Najprv dlho dlho nič, ostáva svetlý a potom zrazu začne hnednúť, striehnite si,  aby neprihorel. Šalát nakoniec zľahka vychutím morskou soľou a pomletými chilli vločkami, dobre premiešam. Keď odleží niekoľko hodín a jeho chute sa prepoja, je vynikajúci, zatiaľ sa javí ako objav tejto sezóny.

Dobrú chuť!




5/07/2018

Príď v májovú nedeľu - recenzia knihy




Azda je aj nenáležité, hovoriť mojim myšlienkam, ktoré tu odvíjam - literárna recenzia. Recenzentovi pristane odstup od diela i autora,  nadhľad, kritické oko, odbornosť a reputácia. Neskryla by som a ani neskrývam, že s autorkou sme si blízke od prvého dotyku, úsmevu. Od prvého slova, ktoré medzi nami preletelo. Je to ten druh blízkosti, ktorej neprekáža nedostatok stretnutí zoči - voči, vzdialenosti, či plynutie času. Naše vnútra k sebe ihneď naťahujú dlane, humor a porozumenie vypĺňa škáročky a pocit starej známosti a spriaznenosti je vzájomný.  Niekto, kto vás zbožňuje rovnakou mierou, ako vy jeho. Takýto ľudia sú mi vzácni, je ich v mojom živote skôr menej, ako viacej a sadnem pre nich v tej sekunde na vlak, či lietadlo.    

Knihy Ivety Zaťovičovej sú osobné,  sú zrkadlom jej vnímania života, sú úprimné ako ona. Nepresladené, bez pátosu, držia čitateľa pri zemi  a ctia mocnú mágiu  a význam najmenších okamihov bežných dní človeka, ktorý žije v prepojení s prírodou a kolobehmi v nej.  V  prepojení, ktoré je tak prirodzené,  ako je prirodzené dýchať a milovať. Autorka vo svojom poslednom románe Príď v májovú nedeľu prepletá nitky osudov z dávnych rokov predchádzajúceho storočia, kedy sa jej mamička Ilonka menila z dieťaťa na dievča. Čerpá pritom bezprostredne z matkiných spomienok, jej knihu aj venovala.  Mamička i otecko majú svoje miesto v každej z jej kníh.  Prepletá príbeh  reálny, súčasný a dobový zároveň.  Keď som vo svojej mladosti hltala dielo Margity Figuli a neskôr na povale u babky našla a rovnako hltavo čítala zväzky Šoltésovej, bolo mi ľúto, že to už je všetko. Čítala som ich znovu a znovu a snívala s otvorenými očami. Minulý život na slovenskej dedine sa ma dotýka niekde hlboko dnu. Rada sa ponorím do čias, keď ľudia vedeli, čo je to skutočný hlad, deti pásli húsky, keď sa vianočné stromčeky zdobili papierovými anjelikmi a orechmi zabalenými do pozlátky, keď čierny chlieb prezrádzal chudobnú domácnosť, deti si pri peci striehli,  či majú svoj krajec chleba rovnako dobre potretý cesnakom a hlavne poriadne omastený pierkom. Keď zamilovaný chlapec v dievčati videl anjela: 

"Vždy, keď vyšla z brány...Chcel sa jej dotknúť, pohladiť ju, ale to by sa naľakala, keby tak. Obvykle ju len chytil za plece a zvrtol k sebe chrbtom, skontroloval mašle vo vrkôčikoch, či sú dosť utiahnuté. Boli, ale aj tak každú potiahol, narovnal. A bez toho, aby sa čo len chytili za ruky, spolu vykročili ku kostolu. Ilonke sa to zdalo veľmi príjemné, pri Gejzovi sa cítila pekná a dôležitá."


Rada sa ponorím do čias, keď  chodili Cigáni hrať ľúbostné vyznania pod okno tak tíško, aby ho nik iný nepočul, iba dievča, ktorému boli určené. A chlapci dostávali od svojej mamy bitku v podobe buchnátov, ale aj varechy. To všetko pre lásku. Kdeže sú tie časy? Už žijú iba v príbehoch našich rodičov a starých rodičov a keď sa tí pominú...Želám si viac takýchto kníh do tejto doby mobilnej debilnej! Dej ľúbostného príbehu sa odohráva v piatich častiach a doznieva v záverečnom epilógu, ktorý naznačuje možnosť jeho pokračovania, ktoré však samotná autorka, pokiaľ sa nemýlim, vylúčila. Ja by som si ho veru rada prečítala. Láska medzi hlavnými hrdinami vzplanula radostným ohníkom, no zasiahli do nej násilne iní a tak zatvrdla. Zatvrdla v kamene, po ktorých hrkotal Gejzov bicykel každý rok, keď Ilonka prichádzala na cintorín, uctiť si pamiatku svojich blízkych. A keď napíšem každý rok, tak každý rok.  Až dokým...


Láska, tak ako o nej píše Iveta, nepotrebuje vulgárne slová, sieťované pančušky, alkohol a ani iné drogy na posilnenie. Je rovná, čistá ako ráno roztvorený kvet, ktorého sa ešte nedotkli kvapky májového dažďa, zasiahla ho iba jeho vôňa plná mamu. Je to láska priama a nič si nenárokuje...Iba JE. Hoci si nie som v tejto chvíli istá, či sa mladí vôbec bozkali a intímne chvíle umelkyňa takmer neuvádza, len naznačuje,  rozrušila ma i rozcítila. Obsahuje mnoho styčných bodov. Láska versus pýcha. Láska versus pokora. Láska versus ticho.

Potešil ma, hoc kratučký, na konci románu zaradený Slovník nárečových a archaických výrazov. Mám pre ne slabosť. Rovnako mám slabosť pre dobové čiernobiele portréty a fotografie z rodinného albumu, ktorými knihu ozvláštnila a čitateľa tak  pozvala na návštevu k   svojim predkom. Tlačenému dielu dodávajú punc pravdivosti, zvyšujú jeho hodnotu a nakoniec, sú tak epické!


Knihu si rozhodne zadovážte!  Darujte mame, priateľke, kolegyni, láske. Blíži sa Deň matiek, ja som už objednala.


Andrea Macková


5/06/2018

Kúzelný Liptov a recept na bryndzové zapekanky

Včera sme prešli okruh Prosieckou a Kvačianskou dolinou. Prenádherný kúsok Liptova. Všetko podstatné o trase, typické obrázky (vodopády, rebríky, historické mlyny, závratné priepasti, prekrásne vyhliadky, ale aj stratené pásy lesa - vnímali sme oblasť postihnutú ťažbou dreva) googlite. Pripájam zopár mojich pohľadov. Deň strávený v prírode, v harmónii s dobrými ľuďmi, ktorí mi umožnia mlčať a tak sa dobíjať, považujem za jeden zo zmysluplných spôsobov, ako prežiť takmer dokonalý deň. Ďakujem. A. 💚🌲


























Pre hladošov pripájam easy recept na bryndzové zapekanky. Staršie pečivo prekrojím a natriem natenko maslom. Na to pridám hojne vynikajúcej májovej bryndze. Na vrch dám kúsky slaninky a upečiem do chrumkava, v rúre vyhriatej na 190°C. Pozor, sú rýchlo hotové. Pri podávaní nesmie chýbať čerstvá pažítka. Dobrú chuť!



5/01/2018

Vyhodnotenie aprílovej darovačky



♥️

Ďakujem vám za vaše komentáre k článku Všetko, čo viem o Hummus di tahina, kde sme sa bavili o našich vzťahoch k jedlu.


Dva balíčky sady ovocno - kvetových čajov v avizovanom zložení  posielam Katke  a Lenke.


Na moju veľkú radosť popradské čaje poputujú tiež Maruške do Bratislavy, a to priamo z eshopu POPRADSKÉ, mám z toho veľkú radosť!

Výhercom blahoželám a ešte raz ďakujem za vašu zdieľnosť a priazeň, spolu tvoríme blog Na háji.



Čajovú jazdu uzatváram epickou snímkou môjho kamaráta Stanka Fehéra, ktorého poznám z Instagramu. Mnohí máme bohatú predstavivosť, nie každý ju však dokáže myšlienky cielene pretaviť práve do fotografie. Ja určite nie, fotím iba to, čo vidím, neplánujem scénu, nanajvýš rozosmievam. Fotky dodatočne upravujem minimálne, pomáha mi v tom môj telefón a  v ňom Snapseed, či Lightroom. Sú to len také doladenia.  Naproti tomu Stanko inscenuje, plánuje scénu, vyberá si modelky, pridáva vždy niečo svoje, niečo navyše a ponecháva na tých, čo jeho dielka pozorujú, aký príbeh v nich nájdu. Je dvojnásobným finalistom, tuším rovno víťazom, krajských kôl AMFO (slovenská súťaž amatérskej fotografie).


Jeho úžasné fotografie  s umeleckým nábojom nájdete na Instagrame tu:


 a na Facebooku tu:

Prajem vám, aby ste prežili krásny  mesiac Máj, veľa lásky na všetkých úrovniach.
A.

Čajová