Toto je tá najlepšia mamina, akú sme mohli mať!
Ďakujem, že si ma priviedla na tento svet a že som sa mohla zrodiť práve v tebe!
Bola si k nám, svojim štyrom dcéram láskavá, no zároveň prísna, keď bolo treba. A prísna najviac k sebe. Bola si to ty, kto nás učil prvé kroky, prvé slová, prvé pozdravy. Poprosiť a poďakovať. Variť prvé jedlá a starať sa čo najlepšie o svoje vetvy i kmene. Ukázala si nám, čo je to umenie vytvoriť z domu z kameňa niečo nedefinovateľné a hrejivé, čo sa volá domov. Si to ty mama, kto nám všetkým prišíva záplaty na diery. Ty a práve ty, kto nás spolu s otcom učil láske k prírode. Že ako vidieť otvorenými očami všetky tie veci, čo nekúpiš za peniaze – živé bytosti v kvetoch, stromoch, napájanie mysle z oblohy pri východe a pri západe slnka, počítanie hviezd a drahokamov v tráve a aj v prvom snehu. Ako mať radosť z maličkostí. Ako si užiť šálku horúcej kávy v spoločnosti priateľa. Viedla si nás k úcte k ľuďom a všetkému živému bez rozdielu. Definuje ťa pomoc a ochota, úsmev, vrúcnosť v očiach a ľútostivosť. Vreckovka v dlani. Ako by som mohla zabudnúť na nedeľné predpoludnia vo veľkom bazéne v Považskej Bystrici a potom poobede na naše rodinné zápolenie v „Človeče, nehnevaj sa!“ na zemi v detskej izbe, kde sme od teba dostávali prvé lekcie pokory?
Ty a oco ste spolu vytvárali zázemie našej skromnej rodiny. Tam sme mohli my deti bezstarostne a s obitými kolenami zažívať detstvo. A aj teraz, keď sme dospelé a máme vlastné rodiny, stále ste oporou. Kiežby sme to vedeli, čo i len čiastočne, oplatiť.
Mama naša. Ďakujeme za tvoj čas a pozornosť, ktoré rozdávaš vnúčatám! Prajem si, aby si ešte dlho bola plná sily, dávala si svoje malé - veľké ciele a dosahovala ich! Aby si sa tešila zo života a aby ti zdravie slúžilo! Aby tvoje zranenia boli vyliečené v každodennom pohybe! Viac sebectva a nekonečno lásky, to ti prajem!
Všetko dobré, mama!