12/23/2016

Guľky ako od Marlenky


Rýchly recept pridávam a venujem všetkým pracujúcim maminám, ktoré musia toho veľa stihnúť a často na poslednú chvíľu. Poznáte  malinké, mäkkulinké a predražené guľky od Marlenky? Zbožňujem ich.
Vyskúšajte môj recept.
Potrebujete:
  • balenie medových plátov
  • skaramelizované salko
  • 100 g zmäknutého masla
  • 1 ks perník na strúhanie

Medové pláty namrvím do väčšej misky, čistými dlaňami, upokojuje to podobne ako strúhanie pasteliek alebo premŕvanie sa v piesku.  Pridám Salko,  maslo a opäť dlaňami starostlivo miešam a miesim do kompaktnej masy, ktorú odložím na polhodinu do chladničky. Perník najemno nastrúham do plytkej misky. Zo zmesi tvarujem guľky, ktoré obaľujem strúhanom perníku. Guľky podávam v papierových košíčkoch. 

Prajem vám pokojné,  lásky a splnených snov plné Vianoce!

A.❤

12/19/2016

O vianočnom stromčeku


Vianoce môjho detstva boli o tom, že stromček nebol dokonalý, vždy bol trochu nakrivo. Zdobil sa vpredu a vzadu narovnako. Musel byť z každej strany symetrický a rovnomerne ozdobený. Vešať na stromček mohol len otec, my deti sme mu smeli ozdoby  podávať. Neskutočne sme sa na to tešili. Kým sa stromček dostal do našej obývačky, otec ho dvakrát naporiadok zapil. Na jeseň išli chlapi stromky do hory vyberať a označovať, potom týždeň pred sviatkami odrezať. Keď sa stromček tesne pred Vianocami ocitol v pivnici, už sme sa naň s mladšiu sestrou nedočkavo triasli. V predvečer Vianoc ho otec vyniesol a osadil do stojana. Veľa pri tom "bohoval a kristoval". Nakoniec mama vzala špagát a o garnížu ho pri špici uviazala a dorovnala. Ach, ako len rozvoniaval. Keď som šla večer späť, ešte som raz nazrela do obývačky, či tam naozaj stojí. Zdobenie stromčeka sa konalo na Štedrý deň dopoludnia - a bol to totálny (otcov) systém. Najskôr svetielka.  Tie pravdaže pár dní predtým odskúšal, pokazené vymenil a celú reťaz sfunkčnil. Kým ich zavesil a hlavne rozmiestnil ku svojej spokojnosti,  pospomínal všetkých svätých. Potom nahodil špic, veľké gule, malé gule, kvaple. Nasledovali nugátové salónky obalené v papieri - tie nastrihala z jemného  papiera v bielej alebo pastelovej svetloružovej farbe v čase adventu mamina na tenké strapce a ešte ich našuchorila. Keď boli sviatky v plnom prúde, milovala som neskoro  večer sama sledovať telku v tme  pri vysvietenom stromčeku. Iba som rukou siahla dozadu a zvesila salónku, teda dve, spolu zviazané. Opatrne vybalila nugátový cukrík a slastne ho zjedla, až kým sa nerozpustí. Najprv jeden, potom druhý. Niekedy oba naraz. Salónky som naspäť zatočila, aby vyzerala neporušene a akože plné nugátového cukríka  a zavesila na pôvodné miesto. Po salónkach sme na stromček vešali 'čukoládové'.  V tomto štádiu už otec poľavil, takže sme mohli i my zdobiť. Samozrejme nás v jednom kuse džubal, aby sme vešali aj dozadu, aj dolu..Všade rovnako. Čukoládové  boli domáce čokoládky zabalené do rôznych ozdobných staniolov. Vyrábali sa vždy u babky v kuchyni sediac na štokrlíkoch, v niektorú adventnú nedeľu. Babka do veľkej misy zamiesila ceru, kakao, práškový cukor a rum. A nevedno čo ešte, recept sa neuchoval. Urobila zmes, ktorou sme plnili všakovaké  formičky vystlané kúskami staniolov. Tie sa uzavreli a vyklopili na plech. Keď poriadne stvrdli, navliekli sa ihlou na  nitky a boli pripravené na stromček. Jesť sa to nedalo, aspoň mne nechutili, ale stanioly boli kadejaké (predstavte si napríklad taký staniol z Fidorky), z roka na rok odkladané.  Keď sa čukoláda vybalila, staniol sa pekne vyrovnal a odložil - zas k roku. Nedajboh ho zahodiť, zhužvať. Keď sme cez rok jedli Fidorky, či nejakú lepšiu bonboniéru, stanioly sme s patričným sebauspokojením (pierko k pierku) vystierali a odkladali na tento účel. Mávali sme borovicu a musela mať čo najviac polí. Otec pochádzal z deviatich súrodencov a v čase sviatkov sa rodiny navštevovali a stromčeky porovnávali. Samozrejme ten náš bol vždy najkrajší, aspoň podľa môjho otca a doteraz to tak je, ani brvou nemihne, keď to tvrdí. Ujo Toňo,  švagor otca a jeho bratov  (ten,  čo dal Biokovo v jarmilkách) mával smrečok a nad tým sa Drábikovci vždy uškŕňali.  Musela byť poriadna borovica na pol izby, aby sa im to rátalo za vianočný stromček. S dojatím si na tieto vianočné rituály môjho detstva,  ktoré sa každoročne opakovali spomínam...