4/22/2018

O popradskom čaji od Martinky



S Martinkou sme spolu robili v nemenovanej firme v časoch, keď naši chlapci - dnes už školáci, neboli ešte na tomto svete. Mali sme spoločného šéfa a boli to turbulentné časy. Už vtedy sa  javila ako jedna  zorganizovaná a pracovitá žena, obdarená nielen krásou, ale najmä dôvtipom a vecným prístupom k riešeniu problémov. Vtipy o blondýnkach a dlhovláskach, na ktoré ja neverím,  na ňu v žiadnom ohľade neplatia.  Je to dvojnásobná mamina,  ktorá sa v živote orientuje s prevahou rácia. Srdce nevynecháva, a o tom, že aj dušu má na svojom mieste, vás presvedčia riadky nižšie. Pred časom mi poslala zopár svojich článkov, ktoré uverejnila  na portáli Modrý koník, jednalo sa o  praktické recenzie k rôznym produktom slovenského trhu:

https://www.modrykonik.sk/blog/matka1984/

Slovo dalo slovo, a jednu jej recenziu presiaknutú domovinou a vôňou popradského čaju Martinke s radosťou uverejňujem práve v tomto príspevku:

••
Keď mi Aďka ponúkla príležitosť napísať pre jej blog moju recenziu na popradské čaje, veľmi ma to potešilo, hlavu som už mala plnú nápadov, ako čajíky otestujem, ale poviem vám pravdu, trochu som sa aj zľakla. Aďka je pre mňa inšpirácia,  vkladá do každého článku kus seba. Niektoré jej riadky si prečítam aj viackrát. Napísať niečo na jej blog, je pre mňa zodpovednosť, ale aj pocta. Ďakujem Adi za dôveru.

Pritom, ako sme si dopisovali, zarezonovala vo mne  myšlienka, ktorú zdôraznila,  že žena musí tvoriť, inak hynie. Mala pravdu. A ja som sa trošku zamyslela nad tým, čo všetko my ženy tvoríme... Každá niečo. Iným spôsobom a predsa. Sú ženy, ktoré maľujú, fotia či píšu knihy. Veľa žien na materskej dovolenke sa začne venovať niečomu ich srdcu blízkemu a začne šiť oblečenie, hračky, vyšívať, háčkovať čiapky, ručne vyrábať fotoalbumy či piecť koláče. Keď som sa tak zamyslela, toto všetko robila aj moja mama, keď sme boli malé. Šila pre nás oblečenie, vyšívala obrusy, mala s citom zariadené, domácnosť vyzdobenú vždy podľa ročného obdobia, skúšala nové recepty. Ale nešila na zákazky, svoje inšpiratívne výzdoby nefotila na Instagram a nedostávala za to "like". Občas dostala pochvalu od návštevy, bola už vtedy určitým spôsobom inšpiráciou, ale my doma sme to brali ako samozrejmosť. Ale čo sme si vtedy ešte vôbec neuvedomovali, predovšetkým tvorila v našom byte teplo domova. Za to jej vďačíme až teraz, keď sme si to ako dospelé uvedomili.
Každá z nás troch sestier, už máme svoju domácnosť. A zľahka začíname pestovať kvety, ktoré nás kedysi v našom rodičovskom byte otravovali a nevideli sme v nich žiadny hlbší význam. Dekorujeme si domovy, milujeme módu, kombinujeme oblečenie, máme radi pekné veci a máme estetické cítenie po mame. Každá z nás svojim spôsobom tvoríme.

Ja som už "tvorila" všeličo. Cez kreslenie obrázkov, keď som bola malá, písanie slohov, zamilovaných listov, vytváranie busines plánov podnikania počas štúdií, stajlovanie oblečenia pre moje deti, keď boli ešte menšie a dovolili mi to, vytváranie fotokoláží, albumov, kreatívne pečenie a varenie, kde som si pridala niečo svoje. Áno, aj toto všetko je tvorba. Pri každom nápade, čo som kedy mala, bolo prvým podnetom moja fantázia. Moje nezastaviteľné myšlienky, prúdiace niekedy krížom-krážom. Ďalšími zas inšpirácia a emócie. Vo svojej podstate tvoríme vždy, keď ku niečomu streotypnému pridáme nejaký svoj nápad. A tak som sa opäť aj pri tomto pre niekoho obyčajnom testovaní čajíkov, snažila pridať k svojmu životu niečo nové.

Prvý deň po návrate z dovolenky mal manžel meniny. Máme takú tradíciu, že si vždy my štyria - ja, manžel, dcéra Alexka a syn Maxík - oslávime sviatok v ten deň spolu. Pripravíme pre oslávenca prekvapenie, darčeky, deti vždy originálne ručne robené, zaspievame "happy birthday". Tentokrát som okrem darčekov manželovi urobila bublaninu do tortovej formy s marhuľami a s prímesou MARHUĽOVO-LEVANDUĽOVÉHO ovocného čajíku z kolekcie exkluzívnych čajov Mistral. Čajík som si uvarila silnejší, nechala lúhovať, nech je cítiť jeho silná aróma. Nechala som ho úplne vychladnúť. Samotná bublanina je jednoduchá. 3 vajíčka zmixujeme v robote so šálkou hnedého cukru, vanilkovým cukrom. Keď je to krásne prebublané, pridáme pol šálky oleja, cca pol šálky pripraveného čajíka, créme fraiche z Lidl, dve šálky polohrubej múky premiešanej s kypriacim práškom do pečiva. Ovocie si obalíme v krupici, aby neklesklo naspodok formy. Zmes vylejeme na maslom vytretú a polohrubou múkou vysypanú formu, navrch poukladáme ovocie a pečieme cca na 180 stupňoch do zlatista.   Nie vždy z takýchto pokusov vzíde recept, ktorý použijem aj druhýkrát, ale toto rozhodne nebol ten prípad. Bublaninka bola vláčna, rozplývala sa na jazyku, bola krásne cítiť po marhuliach, a istotne v tom mal prsty aj čajík. 


Vôňa marhúľ je v ňom taká intenzívna, že prebíja levanduľu, ale mne to presne takto vyhovuje. A teším sa už teraz, keď ho urobíme z čerstvých marhúľ, alebo vyskúšame čerešňový čajík s ružou s čerstvými čerešňami.
Ale predtým, ako zarodia prvé čerešne, inšpirovala som sa jeho druhou zložkou - ružou.
Premelírovaná lososovo-krémová ruža, ktorá prežila u nás v kancelárii 7 dní, začala vyhadzovať výhonky, a kolegyne mi hneď, ako čerstvej novopečenej "záhradkárke" dávali rady, ako ružu uchovať a zasadiť. A tak som sa podujala na túto neľahkú úlohu ešte neviem, či aj so zdarným koncom. Vonku konečne slnečno, aj pár hodín po návrate z práce. Urobila som si spomínaný čajík Mistral ČEREŠŇA&RUŽA. Zrezala ružičku, vyhĺbila jamku, zasadila podľa pokynov, zaliala a celá pyšná na seba s pohľadom na krásnu ružu som si mohla v kľude vychutnávať čajík s nádhernými tónmi čerešne a ruže. A opäť som si spomenula na svoju mamu a jej lásku ku kvetom, ktorú som kedysi nedokázala pochopiť. Ako sa dokázala tešiť z každého nového puku, lístka a donekonečna o nich rozprávať. Začala som to chápať, až keď sme postupne začali zakladať našu záhradku a ja mám radosť z prvých púčikov narcisov, ešte len vyhnaných listov tulipánov a drobných púčikov na stromoch. A tak milujem jar ešte viac.



Tretím kvetinovým testovaným čajíkom bol ovocný čaj s príchuťou SLIVKA&JAZMÍN. Nie som veľmi nadšenec slivkových čajíkov, slivky mám najradšej v koláčoch s posýpkou, ale tento čajík veru prekvapil. Opäť výrazná aróma, tentokrát však viac vonia po jazmíne a na jazyku pritom cítite slivku. Zaujímavá kombinácia.


Táto kvetinová kolekcia čajov EXCLUSIVE TEA MISTRAL bola pre mňa stelesnením spojenia výraznej ovocno-kvetovej chute a zároveň estetický zážitok. Zistila som, že rovnako ako pri jedle, je to aj pri čajoch. Mistral potešil moje chuťové bunky, ale tiež moje oči. Sypaná zmes čaju je naservírovaná v pyramídových vrecúškach, ktoré sú spolu uložené v priesvitnom vrecku s obrázkami zlatých slonov nesúcich čaj. Výrobcovia sa však predovšetkým "vyhrali" s vrchnou krabičkou, kde je sáčok plný pyramídových vrecúšok čaju uložený. Výrazné obrázky ovocia, odporúčanie, ako si čaj pripraviť, ako si ho vychutnať ešte lepšie, detailne popísané zloženie čaju, je doplnené skoro až poetickými textami. Viem si predstaviť, že takýto čajík niekomu podarujem namiesto čokolády.
Posledným testovaným z kolekcie ovocných čajov je MISTRAL čaj JAHODA+MALINA. Priznám sa, u nás celorodinne najobľúbenejší čajík. My dospelí radi skúšame aj nové chute, ale deti, tie milujú klasiku. Ak vaše deti, tak ako moje, majú radi hlavne čierny čaj s citrónom a medom, mätový čaj a potom už len jahodový alebo malinový čaj, tak s týmto sa im určite zavďačíte. Navyše, obsahuje 100% prírodných prísad. Má pre deti zaujímavý obal, plný detských motívov a navyše nás prekvapil vtipnou básničkou. Pre našu rodinu najkrajší obal a najlepší obsah. Dokonca každé nálevové vrecko čaju je ešte samostatne zabalené v červenom obale s motívom medvedíka.


Ponuka testovať čajíky prišla v čase uponáhľanom, v čase prípravy na moju prvú jarnú lyžovačku v Alpách. Čajíky dorazili k mojim rodičom, keď sme už sedeli v aute cca 50 km pred cieľom. Ja som sa vtedy už oddávala slnečnému počasiu, výhľadom na majestátne skaly so snehom, krásnej prírode a miestnej typickej architektúre všade naokolo. Od smiechu, ktorý nás sprevádzal väčšinu pobytu, nás občas boleli líca. Snažila som sa užiť a zapamätať tieto okamihy. 

Takéto momenty nás ženy poháňajú k novej tvorbe, k novým inšpiráciám a ďalším krásnym dňom v našom živote. Spoznávajme svet, vnímajme ľudí okolo nás, prírodu okolo nás, čerpajme z nich inšpiráciu a tešme sa z toho. To všetko v nás podnecuje tvorbu a my žijeme, nie hynieme.


Veľa čerpám aj z mojich myšlienok. Práve s nimi unikám späť do minulosti, alebo ulietavam do ružovej budúcnosti. A „tvorím“, sumarizujem, analyzujem. Niekedy si „myšlienkujem“ v tichu. Tak ako nedávno. Desať hodín večer, deti uložené v posteli, spiaci manžel v obývačke, prázdna spálňa, čaj, pastelky požičané od detí  a knižka s citátmi a mandalami. Dala si upokojujúci wellnes čajík Antistress, relaxovala a  vyfarbovala. Tak dávno som to nerobila. Naposledy deťom ich omaľovánky. A pritom som kedysi tak rada kreslila. Keď som bola malá, na základnej škole, môj obrázok zemegule plnej života si všimla mamina kolegyňa z centra voľného času a zavolala ma, nech idem k ním do krúžku. Vedúca krúžku môj nápad ďalej rozvinula, a pre školskú výstavu sme vytvorili plagát možno 3x3 metre a na zemi sme maľovali do zemegule rôzne rozprávky. Dodnes mám v pamäti drevenú vŕzgajúcu parketovú podlahu, na ktorej bol plagát rozložený, štetce v ruke a maľovala som úryvok z rozprávky s princeznou. Nekreslila som najkrajšie, ani tieňovať som nevedela, ale mala som nápady. Škoda, že som ten krúžok po krátkej dobe prerušila. Dopíjam prvú šálku čaju a pokúšam sa vyfarbiť aspoň polovicu strany s vybraným citátom. Zaspávam. Je to asi pravý relax. Funguje to.


Inokedy zas pustím myšlienky v ruchu mesta. Sobota je na to ideálna. Neponáhľam sa do práce. Nikomu doma sa nechce vstávať. Takže idem sama. Nahodím sa, namaľujem a zavčas ráno vyrážam na malý nákup potravín. Pešo. Všímam si kvitnúce stromy, kvety v záhradkách, ľudí, ktorí tak ako ja vyrazili na sobotný nákup, či dedka, ktorý zobral malého vnúčika na prechádzku a trpezlivo mu odpovedá na jeho otázky. Mám čas, vôbec nepozerám na hodiny. V obchode sa vrátim k jednej veci aj dvakrát, lebo som myšlienkami niekde inde. Cestou domov už zas precitám do reality, v hlave už rozmýšľam nad raňajkami. Áno, spravím vajíčkovú pomazánku k čerstvému pečivu, a k tomu veľa zeleniny. Teším sa aj na MôJ najobľúbenejší čaj s príchuťou zázvor-baza. Celý týždeň som si ho robila s medom a citrónom v práci. Teraz si ho vychutnám doma. Deťom ho musím viac prisladiť medom, a dúfať, že tá výrazná chuť bazy zatieni zázvor a deti naň neprídu. Nemajú radi zázvorové čaje. Ja som zvykla robievať zázvorové čaje z čerstvého postrúhané zázvoru s citrónom a medom ako liek pri prechladnutí. Také štiplavejšie, a odvtedy na zázvor zanevreli. Maxíka som na túto bazovo-zázvorovú kombináciu presvedčila, ale Alexku nie, všimla si obal na čaji.
  

Zvyšné dve testované kombinácie čajov zázvor s acai zázvor s citrónom (extra silný) som testovala ešte počas veľkonočných sviatkov. Boli dobré, ale ten s bazou pre mňa jednoznačne vyhral. Počas veľkonočných sviatkov bola zima. Na veľkonočný pondelok sme sa vybrali do Bešeňovej spolu s rodičmi a sestrou s manželom. Sladkého som mala dosť,  a tak som sa do cesty rozhodla pripraviť kysnuté juhoslovanské slané koláče s cesnakom. A do termosky zázvorový čaj. Áno, skvelá príležitosť doplniť nejaké tie vitamíny – cesnak,  a s čajmi aj zázvor, med, acai a citrón.

Juhoslovanské slané koláče


Cesto: 400ml mlieka, 1 kvasnice, 600g polohr. múky, 3PL kryštálového cukru, 2 KL soli, 100ml oleja

Plnka: 2 žĺtka, 2KL soli, ¾ margarínu HERA, ja do plnky pridávam veľa pretlačeného cesnaku, a do zvyšnej časti nivu, to už záleží na vašej fantázii a chutí stravníkov.

Cesnak je vynikajúci všeliek. Jeho účinky v boji proti baktériám, vírusom, infekciám žalúdka, srdcovocievnym ochoreniam, rakovine či  vysokému cholesterolu  sú vedecky dokázané.  Nám doma slúži aj ako výborné korenie v kuchyni. Mojim deťom nerobí problém si do cesnaku zahryznúť či potrieť si ním opekaný vajíčkový chlebík,  dávame ho do cestovín, polievok, a samozrejme aj pri pečení. Recept na juhoslovanské koláče som objavila len nedávno, ale udomácnil sa u nás, a tak som ho za posledné dva týždne robila tretíkrát, vždy z dvoch dávok.

V troške vlažného mlieka s cukrom si necháme vzísť kvások. V robote si zatiaľ pripravíme múku, soľ, olej, zvyšok cukru a mlieka. Nadýchaný kvások pridáme do robota a necháme si vymiesiť cesto. Medzitým si vyšľaháme margarín, žĺtka a soľ, a máme hotovú aj plnku. Priznám sa, mala som najskôr predsudky voči margarínu, či to nebude vo finále veľmi cítiť, ale bola som prekvapená, že som ju tam vôbec nespoznala. Cesto dávam kysnúť do misky rýchlokysky na teplé miesto, a tak čo len predhrejem rúru, nachystám dosku, valček, plechy, už je cesto skoro pripravené. Na pomúčenú dosku dám polovicu cesta a vyvaľkám na obdĺžnik. Ten potriem na hrubo polovicou pripravenej plnky. Obdĺžnik zatočím do rolády, povrch sa snažím potrieť z každej strany opäť plnkou, a potom už roládu krájam šikmým rezom na trojuholníky.  Druhú polovicu cesta som si opäť potrela zvyškom plnky (trošku plnky si odložíte aj na potretie), a posypala podrvenou nivou, zatočila roládu, potrela a opäť nakrájala na trojuholníky. Tie som poukladala na pripravené papierom vystlané plechy, posypala rascou a sezamom, nechala chvíľu podkysnúť. A šup s nimi do rúry rozohriatej na 185 stupňov. Pečieme do zlatista cca 20 minút.

Zázvor je už väčšine ľudí známy, no možno neviete, že pochádza z juhu Číny. Používa sa nielen v kuchyni, ale aj v lekárstve. Má protizápalové účinky. A niektorí odvážlivci, tak ako aj ja, milujú jeho štipľavú chuť v spojení s citrónom a medom. Mňam.

Acai je pre mňa nový pojem. Teda, vedela som, že ide o ovocie, ale nič viac. Malé bobuľovité ovocie, podobné našim čučoriedkam, je silným antioxidantom a výborným doplnkom energie pre športovcov. Pochádza z exotickej Brazílie.  

Ku čajíku u nás doma nemôže chýbať okrem citróna, najmä med. Môj tato, akonáhle včelári začnú stáčať svoj prvý med, znáša domov medy z rôznych kútov Slovenska, kde sa pracovne ocitne. Dokáže urobiť také zásoby, že všetky tri dcéry – sestra s priateľom, ďalšia tehotná sestra už s manželom, a ja s manželom a dvomi deťmi – a samozrejme aj rodičia máme med až pokiaľ včelári nemajú ďalšie nové zásoby. Raz príde s medom z Oravy, potom s agátovým medom, o dva týždne zas od kamaráta, ktorý ho medom zásobuje každoročne.  O mede sa hovorí, že je to tekuté zlato, je výborný pri nachladnutí, podporuje krvotvorbu, trávenie, pomôže nám stlmiť stres, podporuje dobrý spánok a je perfektný aj ako maska na tvár. My ho navyše milujeme. Takže ďakujeme tato.

Relax si treba dopriať, a čo najviac. Ako odmenu za všetko vykonané. Potom môžeme tvoriť ešte viac. Načerpáme nové sily pre nové dni. Niekto aktívne v prírode, či vo wellnese, iný zas pod dekou s knihou a čajom v ruke. Každý podľa svojich chutí a možností. Je ich veľa, tak ako chutí čajov od popradské.  Vyberie si každý. 

Martina H.


4/08/2018

Všetko, čo viem o Hummuṣ bi ṭaḥīna (plus darovačka)



Otec je mlčanlivý typ.  Keď už mi čas od času niečo povie, často a rád ma podpichne: 
„Pch, na čo ty myslíš...ty myslíš len na jedlo! Ty myslíš celý život iba na jedlo!“ 
Nechápe, ako smrteľník môže mať k jedlu citový vzťah. Že na jedle si možno pochutiť, rozplývať sa nad ním. Hrče za ušami? To čo je? Otec takisto nechápe, že sú tu určité nuansy, ktoré treba dodržať, keď chcem, aby sa mi  jedlo,  ktoré doma pripravujem podarilo a stravníkom chutilo.  Je to preňho podradné. Hľadá vždy najjednoduchší spôsob, kvalitu podriaďuje účelu. Pre neho je jedlo  primárne zdroj energie a sily,  aby mohol fyzicky fungovať a podávať výkony. Nie je to zdroj potešenia, pomaznania chuťových pohárikov. Načo by si dával na  tatranskej chate práve dovarenú kapustnicu, s mäsom a hríbami, z ktorej sa parí omamne, až sa panenky v očiach pretáčajú. Načo by sa odmenil za niekoľkohodinovú námahu, ktorú zo seba vydal pri výstupe?  Alebo, načo by si  čo i len vytvoril chuťovú spomienku na ten moment, keď prekonal sám seba a na pokraji vlastných síl podstúpil náročný výstup,  bežkotúru a odmenil sa za to tanierom horúcej polievky, v lete vychladeným pivom? No načo? Akoby som ho počula - to je vyhadzovanie peňazí hore komínom.   Pivo si  dá ako vždy, v piatok, či v sobotu.   V  krčme v rodnom Hliníku. A ráno o piatej, pred odchodom na prvý vlak do Tatier predsa doma zjedol dva taniere polievky, prípadne kompletný obed. A to mu na celý deň vystačí. Už ho vidíš kupovať si tie predražené  chatárske obedy.
"Oco,  ale aj chatári musia z niečo žiť, za každým hárkom toaletného papiera je nosič, ktorý ho vyniesol  hore..."
"Načo? Nepotrebujem to."
No ja to potrebujem. Keď som zachytila správu, že v apríli 2018 otvárajú v Bratislave HummusBar,  tešila som sa ako malá. Slinky mi tečú, len si spomeniem, ako sme sa  v Budapešti v HB  dohutali. Nevládali sme zjesť, čo všetko nám nanosili na stôl. S Bejkou, Jankou a Jakubom. Jedlo,  ktoré nám v tejto reštaurácii v centre mesta podali, bolo úžasné a k dojmu iste prispelo aj to, že sme v ten deň mali Budapešť od rána v nohách  a v žalúdkoch nám už vyhrávali cigáni. Takí príjemne unavení a hladní  sme boli radi, že sme spočinuli na útulnom mieste, kde to rozvoniavalo  čerstvo pripravovaným jedlom, mihalo sa to šikovnými rukami a priateľskými tvárami. Každý presne vedel, čo má robiť, aby ani jeden krok neviazol a každý zákazník dostal svoje jedlo čo najskôr. Dvere sa tam nezavreli, hoci dnu bolo plno. Hneď za dverami mal stanovisko zamúčený počerný pekár, ktorého oku nič neušlo. Ruky mu narábali s obrovským cestom, menil ho na malé guľôčky, tie na placky, ktoré obratne vkladal do pece. Tuším vertikálne. A vykladal nafúknutý pita chleb. V nekonečnom kolobehu. Nemohla som z jeho rúk odtrhnúť oči (aj v škole, keď niekto zotieral tabuľu, nemohla som odtrhnúť oči). Všimol si to pravdaže. Neprestajne sa na svet usmieval. Bol na to zvyknutý, že mu cudzinci hľadia pod ruky, keď pracuje. Aj ostatní kuchári pracovali rýchlo a systematicky, pred našimi očami krájali zeleninu, piekli vynikajúce zemiakové hranolky, gúľali a fritovali geniálny falafel. No pekár, celý v bielom, hoci bokom, pri dverách, tvoril zdroj ohňa, ktorý tlel a tancoval veselým plameňom v celom priestore HB, perfektne odklimatizovanom, čistom a vkusne zariadenom. Deti, prídem aj do Bratislavy a pozývam! Aj v Katarskej Perle na nedeľnom branči, kde sme mohli vyberať zo všakovakých dobrôt z celého sveta, som chutnala Hummuṣ na druhom mieste. Hneď po sushi. Tiež patrí k srdcovkám.
Nepodstúpila som regresnú terapiu, beztak podvedome cítim  (namýšľam si), že som niektorý z minulých životov prežila niekde na Blízkom východe.  Pripravovala a najmä jedla tam hummus. Tak silné prepojenie cítim. Je otázkou na zamyslenie, ako ho pripravovali, keď neexistovali ponorné mixéry a procesory, ktoré rozmixujú uvarený cícer na hladký dip. Nedoguglila som. V prvom rade, ja milujem hummus. Jeho chuť a konzistenciu. Ležérny, až sexi spôsob, akým sa je -  rukami odtrhneš kúsok pita chleba, namáčaš do humusu, snažíš sa čo najviac nabrať, udržať na pite a šup do úst. No a čo, keď ti kúsok odkvapne.  Je to také dobré. Pomedzi to chrumkavý falafel. A guľôčky restovaného cíceru. Olivový olej, čo tečie pomedzi prsty a po brade. Oblizneš ho jazykom rovno spod pery alebo z prsta, ktorým ho (s plnými lícami) utrieš.  Tá závratná kombinácia zdraviu prospešných látok to možno robí. Lebo keď ho ješ,  cítiš, ako si telo pýta a vypĺňa chýbajúce hodnoty – všetky tie esenciálne minerály  ako  fosfor, horčík, vápnik, železo a zinok. Tiež vitamíny - vitamín A, vitamín B1, vitamín B2, vitamín B3, vitamín B6. Kopec vlákniny, rastlinné proteíny, protirakovinotvorné látky a kyseliny...možno niekede tam vzniká ten dobrý pocit, ktorý mám, keď jem hummus. Aby sme sa rozumeli, nechutí mi, pretože je zdravý. Chutí mi, dokonca aj keď je veľmi zdravý. Voči veľmi zdravým poživatinám som zvyčajne rezervovaná a ostražitá.

Čo je Hummuṣ?

Hummus je vlastne niečo ako dip, hustejšia  omáčka, podávaná studená, v ktorej sa máča všeličo (pita, rôzne chipsy, tortilly, tacos, stopkový zeler, mrkva, uhorka atď) a je sa to spolu.  Hummus má arabský pôvod, hojne sa podáva v Stredomorí. Ten základný sa pripravuje  z cíceru, olivového oleja, citrónovej šťavy, morskej soli, cesnaku a tahini - t.j. sezamovej pasty. V skutočnosti slovo "hummus" je po arabsky cícer.

Je nekonečne mnoho variantov dochutenia humusu, záleží od fantázie a preferencií kuchára. Avokádo, jalapeňo papričky, špenát, mrkva, pečený cesnak, pečená paprika, ci tekvica, hríby, med, rôzne druhy  strukovín, orechov, korenín a byliniek.  Môj veľkopiatkový hummus som nachystala v dvoch verziách a ponúkam vám tieto recepty:

  1. Klasický cícerový Hummuṣ
  2. Hummuṣ z bielej fazule
  3. Domáci chlieb pita
  4. Falafel
  5. Tu po nakliknutí obajavíte hummus s medvedím cesnakom, ktorý som blogovala dávnejšie, tiež v jarnom období.

1. Klasický cícerový Hummuṣ


Ingrediencie:

• sušený cícer
• 5 PL lyžice tahiny pasta
• olivový olej Extra panenský
• šťava z 1/2 citróna
• soľ podľa chuti

Pri podávaní:
• olivový olej Extra panenský
• mletý kmín
• píniové oriešky
• čerstvá petržlenová vňať

Postup:


Cícer, celý balíček sušeného cíceru, nájdete ho v každých potravinách, pri strukovinách, deň vopred najskôr v sitku premyjem a nechám z večera do rána odmočiť v  trojnásobnom množstve čistej vody izbovej teploty. Poriadne naskočí. V tej istej vode ho dám v množstve 2 šálky cíceru a raz toľko vody variť v tlakovom hrnci na 60 minút. Bez soli. Zvyšný cícer a vodu odložím bokom, použijem ho (neuvarený) na falafel - cícerové guľky. Cícer v tlakovom hrnci po uvarení nechám vychladnúť. Vodu, v ktorej sa varil zlejem a odložím. Hodí sa na postupné dolievanie k cíceru, do procesora a na riedenie dipu. Takže do mixéra naložím cícer, asi 1dcl vody v ktorej sa varil, sezamovú pastu tahini (dostať v sortimente DM drogéria, aj inde v zdravej výžive, či v kútiku zdravej výživy - sama o  sebe je skoro bez chuti, ale aj napriek je nepostrádateľniu súčasťou hummusu, dotvára výslednú chuť hummusu), strúčiky cesnaku a citrónovú šťavu.  Pridám morskú soľ a 3 až 5 polievkových lyžíc olivového oleja. Rozmixujem na hladký krém, ochutnám, ak treba pridám ešte cícerovú vodu, či soľ. Podávam v plytkom tanieriku rozotreté ako zemiakovú kašu a v strede vyhĺbim lyžicou jamku, do ktorej nalejem olivový olej. Posypem orieškami, či uvareným cícerom, ktoré som zľahka na sucho opiekla v rozohriatej panvici, zasypem  nasekanou petržlenovou vňaťkou. V lete dám namiesto vňate čerstvý voňavý tymián...je to jedna báseň! 

2. Hummuṣ z bielej fazule


Pripravujem rovnako ako ten prvý. Použila som polovicu vrecúška bielej fazule zn. Manolita. Varila som ju v normálnom hrnci, do hodiny zmäkla. Strukoviny sa solia vždy až po uvarení, inak by nezmäkli. Teraz som si všimla na fotke, že to  tento Hummuṣ som zasypala píniovými orieškami a ten klasický som dochutila nasekanou červenou cibuľkou, v kombinácii so zrniečkami granátového jablka - inak perfektná kombinácia chutí. Mohla by som túto časť článku upraviť, chcem však názorne ukázať, že zdobenie a finálne dochutenie pri podávaní je úplne na vás a netreba sa ho báť. Tu nemožno nič pokaziť. Úplná klasika je červená mletá paprika. Dobrú chuť!


Hummuṣ z bielej fazule


3. Domáci arabský chlieb Pita



Večer vopred som si zamiesila cesto. Použila som 1/5 kg hladkej múky špeciál, 2 čajové lyžičky sušeného droždia, 2 čajové lyžičky soli, štipku krupicového cukru, 2dcl vlažnej vody a 3 polievkové lyžice olivového oleja. Spojím na hladké hutné cesto do gule, viď video. Cesto nechám do rána vykysnúť v chladničke v miske, prikryté mikroténovým sáčkom.  Ráno, kým sa mi varí cícer, napečiem na  panvici pita chlebové placky. Dávka vydá 8 ks placiek. Ido to rýchlo. Cesto si rozdelím na osem rovnakých častí. Z nich vytvarujem guľky a tie vyvaľkám na tenké okrúhle placky, trošku menšie od palacinky. Medzitým sa mi už nahrieva suchá panvica. Až keď je poriadne rozohriata, teplotu zmiernim asi na stupeň 6 a položím do nej placku. I keď ma to pokúša, nedotýkam sa jej, nepichám do nej, neotáčam ju. Trpezlivo čakám, kým sa nafúkne vzduchom  a vnútri vytvorí kapsú, ktorú možno potom plniť od výmyslu sveta. Až potom ju otočím. Pani vo videu nižšie na to zvlášť upozorňuje. Placky ukladám do misy, ktorú som vystlala utierkami. Mám  v kuchynskej skrinke veľkú kopu utierok a vyberiem utierky zo spodu kopy, tie, z ktorých už dávno vyprchala vôňa pracieho prášku. Alebo použite papier na pečenie a na to utierku. Placky ostanú v teple a spolu zmäknú. Pri podávaní kopu placiek prekrojíme na polovicu, alebo aj na štvrtiny. Deti milujú pita placky.


Názorné video, ktoré mi pomohlo pri príprave pita chlebových placiek:



Arabský chlieb Pita

4. Falafel

Vegetariánske jedlo arabského pôvodu. Tradične sa podáva spolu s hummusom a tahini omáčkou. Možno ním plniť pita chlieb, pridať kopec zeleniny, šalát - je to zdravé a výživné jedlo, plné proteínov. Obľúbené u vegánov a vegetariánov.

Falafel servirovaný v kokosovej miske. Poznáte krásny koncept @kokosove_misky ? Guglite!


Ingrediencie:
• 2 hrnčeky odmočeného sušeného cíceru s vodou (s konzervovaným nemám skúsenosti ale používa sa, detto pri hummuse)
• čierne mleté korenie
• morská soľ
• 1 menšia biela cibuľa
• 3 strúčiky cesnaku
• 2 hrste nasekanej petržlenovej vňate
• zmes mletého korenia - rímska rasca, koriander, kayenské korenie a kardamonu - mám zásoby z trhu z Dohy,  a mažiar na drvenie od Danielky. S koreninami opatrne, predsa len slovenské chute sú iné. Radšej nabudúce pridáte.
• sezamové semienka
• 2PL cícerovú múky, nemala som, tak som použila špaldovú celozrnnú
Odmočený cícer podlejem v mixéri trochu cícerovú vodou, ako keď mixujem smoothies, inak by stroj nemixoval. Pridám všetky ostatné ingrediencie a rozmixujem, nie úplne do hladka. Primiešam múku a sezam a nechám odležať, aby sa chute v zmesi dobre prepojili. Kašu pomocou lyžice naberám a tvarujem rukami namočenými v studenej vode malé guľôčky, ktoré pečiem v horúcom oleji do chrumkava. Guľôčky možno naukladať na plech vyložený papierom, pokvapkať olejom a upiecť v rúre, je to šetrnejšie k žalúdkom, ale falafel sám o sebe nie je ťažký na strávenie, ako napr. fašírka môže byť. 



Zanechajte mi prosím v komentároch odkaz, či máte k jedlu citový vzťah a ak áno, tak k akému, prípadne prečo 😊. Na konci apríla vyberiem dvoch z vás, ktorým zašlem kvetinovú radu (Jazmín/Slivka, Čerešňa/Ruža, Marhuľa/Levanduľa) čajov zn. Mistral. Lebo dobré jedlo a kvalitný čaj spája najmenej jedna vec - umenie vychutnávať. Viac o  týchto výborných čajových novinkách sa dočítate na www.popradske.sk.
Teším sa na vaše "jedlovyznania".
Andrea







3/21/2018

Piatok v Špagetérii SiJa




Minulý piatok sa diali veci. Splnili sa mi rovno dva sny a možno aj tri. Dávajte si pozor na svoje sny, lebo naozaj sa plnia!  Za prvé: Sisa a Janko, majitelia prvej žilinskej špagetérie, ktorú nájdete na Mariánskom  námestí, pod laubňami, hneď ako vyjdete z Farskej uličky a dáte sa doľava, smerom k radnici, ma vpustili do svojej kuchyne. Hmm, nie do svojej doma, ale do svojej reštauračnej. Piatkové popoludnie až večer som trávila v Špagetérii SiJa - tam mi veľkoryso umožnili byť súčasťou bežnej prevádzky podniku, dokonca mi umožnili motať som popod ruky ozajstnému kuchárovi Pištíkovi a  variť pre neznámych. Majitelia vložili do mňa dôveru, a ja som prijala, keď mi Sisa navrhla, aby som navarila pre šesť ľudí, ktorých si chceli spoločne s Jankom uctiť dobrou večerou. Ani neviem, či som zaváhala, ak áno, tak skutočne iba na moment. Do vecí, ktoré milujem idem bez váhania. Rada chystám jedlo pre veľa ľudí, preto máme doma masívny dubový stôl pre osem osôb, zmestia sa aj dvanásti. Pocit uspokojenia z toho, že  iným chutí, čo som s láskou pre nich nachystala a navarila,  patrí do tej časti Maslowovej pyramídy potrieb, kde sa bavíme  o sebarealizácii, aspoň ja to tak mám, takže vysoko. Pri zostavovaní menu som prihliadala  na fakt, že hlavným artiklom reštauračného zariadenia,  akým je špagetéria, sú špagety. Cennými radami ma zahrnula Ela (oslovujem ju vznešene -  Elena) z foodblogu Moja turecká kuchyňa, s ktorou som intenzívne vybrané recepty v týždni bezprostredne pred akciou konzultovala. Ďakujem jej za podporu, humor a láskavý nadhľad. Za spoločné slintanie nad jedlami, ktoré sme v našich debatách pospomínali a ktoré pri tejto príležitosti svoj priestor nedostali. Veď niekedy nabudúce.

Predstavím vám menu, ktoré som varila. Varila, ako varila. Stála som pri panvici s omáčkou, miešala a miešala, snívala svoje sny s otvorenými očami, k čomu bežne skĺznem a vyvárala v omáčke varechu. Ako trefne poznamenal Pištík. S prípravou menu mi  ochotne, a najmä trpezlivo, voči mojim varičským manierom (trolililinku menšie a pekne ich uhlaď, nech sú hladké) pomáhala Katka. Čistila, krájala, guľôčky gúľala:
- Takto si to predstavuješ, Adi?  
- Áno, presne tak, si veľmi šikovná!
A potom, ja som mohla stáť pri bublajúcej paradajkovej omáčke a miešať a pozerať sa von oknami so zimomriavkami, ktoré mi behali po chrbtici. Pozerať sa, ako Mariánskym námestím prechádzajú davy ľudí, zúčastnených na piatkovej demonštrácii v Žiline a premýšľať o veciach... Chcela som, aby ste vedeli, že Katka, Sisina sestra, je úžasná žena! Nepovedali by ste, že ma päťdesiatku na krku. Behá maratóny, bežkuje dlhé trate, lozí na vrcholy veľhôr zimou, letom a žije krásny život. Najbližšie vyráža na cestu do Toskánska,  ktoré ide s priateľmi prebicyklovať  a spoznávať pri tom chýrnu toskánsku kuchyňu,  život v  dobových  vilkách,  postavených medzi olivovými hájmi a vinicami,  zo svetlého kameňa, ktorý v horúcom lete schladí. Aj ja si prosím!

MENU

Predjedlo
Šalát z ružičkového kelu - recept aj s popisom chutí som zverejnila pred časom tu.

Hlavné jedlo

Krémová polievka z pečených zemiakov a šalotky
Recept:
Kilo zemiakov ošúpem, nakrájam na dukáty. Alebo o to poprosím Katku. Dve tri šalotky očistím, nakrájam na polky alebo štvrťky, podľa veľkosti cibulí. Na plechu  posolím rukami spolu premiešam a  pomasírujem olivovým olejom. Pečiem vo vyhriatej rúre na teplote 200°C  do zlatista, trvá to asi 20-30 minút. V hrnci na rozohriatom olivovom oleji restujem červenú cibuľu  postrašenú čiernym mletým korením, pridám upečené zemiačky a chrumkavú šalotku. Chuť polievky vylepší štipka nastrúhaného muškátového orieška. Zalejem približne litrom vývaru, ideálne redukovaného pomalým varom. Možno použiť zeleninový, kurací alebo hovädzí vývar, prípadne kombinovaný. O tom, ako pripravujem poctivý vývar som sa rozpisovala tu. Spolu uvediem do varu a ponorným mixérom rozmixujem do krému. Zvyknem vývar pridať po častiach, najskôr mixujem s menším množstvom vývaru. Až keď je polievka hladká krémová, podľa hustoty pridám zvyšok vývaru.  Zjemním smotanou na varenie, alebo smotanou na šľahanie. Podávam s kúskami opečenej gazdovskej slaninky, s čerstvou pažítkou. Polievka mala úspech, hostia ju pochválili. Vypýtali si a dostali na ňu tento recept. 

Špagety s mäsovými guľkami v paradajkovej omáčke (Spaghetti con polpette al sugo)

Špagety v reštaurácii pripravujú čerstvé, varia sa tri minúty a boli chuťovo najlepšie, aké som kedy jedla. MŇAM! Pred samotným varením som vošla do podniku a nechala sa v anonymite obslúžiť ako bežný zákazník. Dala som si špagety s omáčkou štyroch druhov syra. Zanedlho mi pristáli na stole a boli jednoducho perfektné.  Nemali problém priniesť mi na  požiadanie misku so strúhaným parmezánom, keď som ten v tanieri vyjedla a poprosila o prídavok.
Guľky a paradajkovú omáčku som pripravovala podľa receptu od mojej  Eleny. Elena má nádherný úsmev, dlhé štíhle ruky a šiesty zmysel pre dobré jedlo. Spolupracuje a pripravuje recepty pre Billa Kulinarium, konkrétne tento recept nájdete tu. 
Kombinovala som hovädzie a morčacie mleté mäso, a dali sme aj dve hrste parmezánu, nechcela som guľky ťažké a mastné. Paradajkovú omáčku, podobne ako keď varím bolognskú, treba variť dlhšie, aj dve a viac hodín. Miešam na slabom plameni, lebo vyprskuje, bubloce, páli ako taká čertica. Čas jej prospieva a dohotovujem ju s medom a balsamicom do finálnej, jemne skaramelizovanej chuti. Pri servírovaní parmezánom a  čerstvou petržlenovou vňaťou nešetrím.

Dezert

Creme Brûlée

Robila som väčšiu dávku, pre 10 ľudí. Rúru zapnem na nahrievanie 160°-170°, radšej menej ako viacej. Do plechu s vyšším dnom poukladám zapekacie misky. Liter sladkej smotany (najmenej 33%-tnej) v hrnci zohrievam na slabej teplote, spolu s 50g krupicového cukru a 2ks vanilkových strukov, ktoré najskôr prekrojím po dĺžke, vanilkovú dužinu zotriem nožom do hrnca ku smotane a prihodím aj struky. Vanilka je jedna zo štyroch ingrediencií, ktoré CB tvoria, pre mňa podstatná a veľmi obľúbená.  Občas premiešam, smotana sa nesmie dostať do varu, iba mierne zohriať, aby sa cukor v nej celkom rozpustil. Vedľa vyšľahám v miske 9-10 žĺtkov z veľkých vajec spolu s 50g krupicového cukru. Šľahám nie do nadýchanej svetlej peny, šľahám iba krátko, aby sa žĺtky prepojili s cukrom. Za stáleho miešania po troche vlievam zohriatu smotanu. Chce to trpezlivosť, aby sa masa nesekla, bola by to škoda, treba prilievať hlavne zo začiatku - po troche. Tekutú zmes prelejem cez husté sitko, nebojte vanilka pretečie a ostane v delikátnom pudingu, ktorý tento známy recept vo finále pripomína. Zmes ponalievam do mištičiek a plech prenesiem do rúry. Prilejem teplú vodu. CB sa pečie na nízkej teplote vo vodnom kúpeli. Stačí vody do polovice výšky misiek.    V rúre ponechám 35 až 40 minút. Keď je hotovo, CB sa môže v miskách jemne natriasať. Dezert nechám spolu s vodou dobre vychladnúť  a až potom misky preložím, uzavriem a dám do chladničky, najlepšie na noc. CB sa podáva so skaramelizovanou krustou z trošky krupicového cukru roztopeného flambovacou pištoľou. Strašne dobré a jemné niečo v ústach a je toho málo - to je Créme Brûlée.

Zaujímavé je, že kuchyňa reštaurácie je srdcom samotného diania v podniku, stolíky pre hostí sú rozmiestnené dookola a tak sme boli pod neustálym drobnohľadom hostí, ktorí prichádzali a odchádzali. Vôbec som to nevnímala, keď varím, som ako v tranze. Keby tam sedel kamarát, či hocikto známy, aj ho prehliadnem, pokiaľ by sa mi neprihlásil. Bol to vzrušujúci virvar, v ktorom sa vznášala vôňa výborného jedla zmiešaná s občasným chladom, ktorý prichádzal zo vstupných dverí, keď sa otvárali - zatvárali, premiešaný uvoľnenými hlasmi rozbiehajúceho sa piatkového večera, štrngotom príborov a pohárikov. Registrovala som periférne  a páčilo sa mi, ako sa Sisa s nevtieravou dávkou ženského šarmu prihovárala zákazníkom, zisťovala si tak ich spokojnosť s jedlom a službami. Spätná väzba a spokojnosť zákazníka je  aj v reštauračnom biznise kľúčová a prvoradá. Bez nej to proste nejde,  komunikácia musí plynúť obojstranne a plynule, bez prekážok. Do toho každú hodinu pôvabne zacinkali hodiny a oznamovali aktuálny čas. Domáci ich nevnímali, cudzinci, ako aj ja, vždy zbystrili pozornosť a načúvali, čo to...?Atmosféra v podniku bola s pribúdajúcim časom hrejivá a vrúcna, ešte viac domácka, dokonca som bola  svedkom  uzmierenia ako v pravej talianskej romanci. To všetko  v diskrétnom osvetlení (aj ja mám rada menej svetla ako viacej, len potom tie fotky...), a v priestore vyplnenom dobre naladenými ľuďmi. Keby som tam mala svojich blízkych, ostanem a dám si neskorú večeru znovu - tie ich geniálne špagety a omáčky pripravované v ten deň vždy freš, ktoré vám prinesú po zadaní objednávky veľmi rýchlo.

Ďakujem za túto neopakovateľnú skúsenosť, zase niekedy dovidenia v Špagetérii SiJa.



 

 

 

 


 


 

 




 

 

  
 
  

  

 



 

  



 





♥️