6/21/2018

Malinový koláč Letu


- "Mami, keď takýto koláč ešte spravíš, dám ti štyri groše."

Takto nejako Maroško okomentoval prvé sústo. Je to taká vylepšená  h e b u č k á  bublanina. Múku si spokojne kombinujte, ako vám vyhovuje, napr. so špaldovou. Mandľová bude v tomto múčniku takisto perfektnou alternatívou. Máme tu magické obdobie  letného slnovratu, koláč si určite upečte do tvaru kruhu. Viem si ho predstaviť v tortovej forme, maliny doň jemne vmiešajte. V tomto prípade som použila väčší plytký okrúhly plech a maliny som navrstvila po povrchu. Cesto je vhodné aj na pečenie vo forme, v akej sa pripravuje banánový chlebík.

Malinový koláč Letu

·         300 g malín
·         2 kopcové lyžice krupicového cukru

Spolu  krátko, dve - tri minúty spolu zvarím, opatrne zmiešam, aby sa cukor rozpustil, obalil maliny a tieto sa nerozpadli.


·         270 g múky polohrubej
·         1,5 lyžičky prášku do pečiva
·         štipka soli
·         170 g krupicového cukru
·         130 g masla
·         130 g mascarpone
·         3 vajíčka
·         vanilková dužina
·         50 ml  mlieka

Rúru dám nahrievať na 170 C.  Múku,  prášok do pečiva a soľ spolu premiešam, alebo to dám urobiť malému pomocníkovi.  Ostatné suroviny okrem mlieka vymiešam mixérom do peny a primiešam múku. Cesto nakoniec podľa potreby zjemním mliekom. Plech vymažem maslom, vysypem múkou, cesto doň s pomocou stierky premiestnim a rozotriem, neleje sa, je trené. Na vrch navrstvím malinový mix, viem si predstaviť aj čerešne a dnes veru urobím do cesty čerešňový. Pečiem 30 minút, pečte podľa svojej rúry a svojich zvyklostí.

PS: Nezabudnite, že v tomto letnom čase za rána, keď opadne rosenka, sa zbierajú liečivé bylinky – ľubovník bodkovaný, palina, materina dúška a ďalšie. Namiešate si z nich Svätojánsky čaj plný liečivej sily. Pripájam Katkin recept na Orechovicu, mám už základ na liečivý mok naložený.  Orechy podané cez plot od susedov mi pri krájaní svojou výdatnou šťavou zafarbili dlane.  Prípadne googlite, na internete je veľa odskúšaných a podobných receptov, teraz je ten čas! Na Vianoce ju budeme piť, orechy z nálevu potom možno posekať, primiešať do plnky na orechové aj iné koláče.
Ďakujme prírode denne za jej múdrosť a nekonečné dary ♥

Fotka mi vyšla rozmazaná, pridávam, aby ste mali akú takú predstavu...:) 

 

 






6/03/2018

Gratinované zemiaky a iné rozpísané




Zemiaky zaliate smotanou a upečené, no čo už na tom môže byť? Nepoznala som toto jedlo. Prvý krát som ho mala na tanieri minulý rok v decembri u Gabiky a bola som nadšená. K nim čevabčiči a cibuľa, no mňam! Jednoduchý recept a vypadol mi z hlavy, rovnako ako mnoho  iných vecí. Veľa si pamätám a ešte viacej zabúdam. V robote, v našom archíve, kde máme provizórnu kuchynku a jedáleň, som umývala obedár a vedľa kolegyňa Evka jedla svoj obed z malej nádobky. Mala tam zemiaky a nejaké kúsky, asi kuracieho mäsa a celé to prevaľovalo v smotane. Evka je celiatik a rada s ňou rozprávam o jedle, je štíhla a  stačia jej malé porcie jedla. Zaujíma ma všetko okolo jej stravovania, v mojej blízkosti nikto žiadnou preukázanou  intoleranciou netrpí, ale tak viem,  že laktóza, lepok a cukor a veľa soli, to sú biele jedy... Riadim sa pravidlom, že na tanier treba jedlo kombinovať s mierou a pestro. Veľmi dobre viem, že keby som nesmútila (škorpión je zo smútku stvorený a ja moje smútky zajedám), vynechala obľúbené - chlieb a pečivo, zemiaky, syry, tatarku,  smotanu (v omáčkach,  krémových polievkach a rôznych zapekaných jedlách ju proste zbožňujem) a rozhýbala sa,  tak moje končatiny zoštíhlia. Ten môj  nesplnený sen o štíhlych končatinách...Vravím Evke, že to vyzerá ako gratinované zemiaky, jedla som ich jediný raz, chutili mi, no celkom som na ne zabudla. 
Evka:
- "Áno a niekedy k ním pridám aj cibuľu, je to výborné!"

- "Ďakujem ti Evička. Už viem, čo budem variť v sobotu."


GRATINOVANÉ ZEMIAKY S MÄSOVÝMI GUĽKAMI

Očistené a umyté, väčšie zemiaky nastrúham rovno na plech na strúhadle  na tenké kolieska. Osolím, nameliem korenie štyroch chutí, nastrúham muškátového oriešku, polejem trochou olivového oleja a premiešam čistým rukami. Ruky a jedlo patria k sebe, energie sa vzájomne preskupujú. Dám nahrievať rúru na 200°C. Na mäsové guľky použijem zmes mletého hovädzieho a bravčového mäsa, ktoré okorením, osolím, pridám jedno vajíčko, dva strúčiky popučeného cesnaku a deci smotany na šľahanie. Znovu rukami poriadne premiešam a tvarujem guľky, ktoré obaľujem v kukuričnej strúhanke. Zemiaky zhrniem na jednu polovicu plechu, druhú polovicu vysteliem papierom na pečenie a ukladám guľky,  jednu vedľa druhej. Zemiaky zalejem smotanou, poukladám kolieska cibule, bez cesnaku a cibule ja neviem  variť. Vložím do rozohriatej rúry na 45 minút piecť. Po upečení nechám dôjsť, podobne ako lasagne a podávame s nakrájanou čerstvou cibuľou, kto chce, pridá si horčicu. Je to výborné a sýte, t.j. kalorické. Takýto obed hodinku treba nechať vytráviť pri krátkom popoludňajšom šlofíku a potom šup do lesa, na bycikel, či na ihrisko - hýbať končatinami.



Dobrú chuť!


Keď sýty obed, tak ľahké raňajky. Delikátny kozí syr s medom a píniovými orieškami. A s pestom z medvedieho cesnaku (Ľudka, ďakujem). Prvá varianta chutila lepšie a zvyšky kozieho syra s avokádom  som premenila v ďalšom kole na guacamole. Rozmixovať s cesnakom, dochutiť citrónovou šťavou a najemno pokrájanou rajčinou. Podávam so suchými hriankami zo starého pečiva, guacamole sa nimi perfektne naberá.


O jedle stačilo, ďalej čítajte, len ak ste v pokoji.  Kartu pre seba vykladám z tých Lindiných každý deň a svoje karty  iba raz za čas 😊.


Rozdaj sa

Trochu o Linde Goodman, mojej srdcovej autorke, ktorá už viac ako 22 rokov nie je medzi živými. Mám v knižnici väčšinu kníh, ktoré vydala, neviem, možno aj všetky. Moja potreba spirituality bola nimi už dávno nachovaná a čerpám z nich dlhodobo.  Nadčasovosť  Hviezdnych znamení vo mne rezonuje najmenej 20 rokov a čím som staršia, tým viacej  veci, ktoré popísala, nadobúdajú zmysel. Od nej som sa naučila, že kvety sú živé tvory, ktoré majú emócie a ľudské emócie vnímajú a na emócie reagujú. Že čísla, písmená, slová  majú svoje zákonitosti, význam. Aj symboliku. Vplyv Luny, moc Slnka, tajomstvá hviezd  a súhvezdí ležiacich ďaleko za obzorom, kam dovidia zrkadlá najsilnejších teleskopov. Odkazy L. Goodman do seba zapadajú ako ozubené kolieska toho najdokonalejšieho orloja.

Napríklad, v otázke peňazí a toho, ako ich mať  v živote dostatok. Linda radila nekompromisne: Pracuj s láskou. Najmenej polovicu toho, čo ti zostane z tvojho zárobku po zaplatení tvojich bežných výdavkov a účtov rozdaj. Polovicu, teda 50%. Daj to preč od seba. To je jedno, či v podobe milodarov, jedla, šatstva, peňazí, služby, pomoci alebo darov všehodruhu. Niekomu konkrétnemu, či verejnosti. Tiež vrúcne úsmevy. Také, čo si často šetríme iba pre milovaných, tieto úsmevy sú celkom zdarma a majú absolútnu magickú moc. Ľudia sa v náhlivosti míňajú na ulici a sú čarom okamihu nútení úsmev opätovať a pokračujú vo svojej ceste iní. Nečakane obdarovaní, mnohokrát zaskočení - praobyčajným úsmevom cudzieho človeka. Vydoluj ho, keď ti je práve do plaču a daruj prvej osobe, čo ti príde do cesty. Tomu sa hovorí Dar.

Bola som dievča, mala som 20 rokov a na námestí SNP v Bratislave sa mi prihovoril neznámy starší pán.  Pokračovali sme po chvíli každý svojou cestou,  náhlila som sa v rozštebotanom kruhu spolužiakov na Zochovu, na našu 39-inu. Nezabudnem, čo a  hlavne ako, mi vtedy povedal. Nikdy viac som ho nevidela. Trvalo to iba niekoľko krátkych sekúnd. Ohromene, zároveň nadšene ma pristavil, vytiahol z roja dievčat a s rozžiarenými očami mi povedal:
"Slečna. Ja vás musím zastaviť. Musím vám niečo povedať. Vy ste nenormálne sympatická! Musel som vám to povedať! Mám pocit, že sa poznáme."
Baby sa smiali, tľapkali ma dlaňami do pleca: 
- "Sigi, to čo bolo? Ty ho poznáš?"
- "Nie!" 
Tvárila som sa, že to mnou ani nehlo. Bola v tom jeho náhla potreba, nutkanie  mi to povedať, ten pán nemal od toho ďalšie očakávania. Nejakým činom sa mu podarilo vo mne zanechať pocit, že som výnimočná. Odvtedy som už nikdy nepotrebovala byť krásna. Bola som predsa nenormálne sympatická :). Alebo. Keď som mala  ledva 10 rokov  a ocitla sa sama, tak trochu vystrašená, vo výťahu  s tetou  Rumanovou. Jej dcéra Beáta bola kamarátka z bandy a všetky deti ju volali Beba, no hrozne. Z jej mamy sme mali  strach, bola temperamentná a vždy nás z okna na druhom poschodí okrikovala, keď sme za bytovkou robili lotroviny. A teta Rumanová vo výťahu z ničoho nič zalomila rukami a tónom, ako keby konštatovala katastrofu, mi povedala: "Decko, ty máš taký krásny úsmev! Budeš sa mať v živote dobre, s takýmto úsmevom." Ani som poriadne nechápala, čo mi hovorí, ale pamätám si tú situáciu ako dnes. V starom výťahu, čo vrzúkal, na steny niekto vyrezal znak ženskej intimity a prebodnuté srdce, na druhej strane blesk medzi AC a DC, v slabom zápachu močovky, mi toto oznámila.  Dar spontánnosti. Dar úprimnosti. A tak podobne. V 15-tich som brigádovala u otcovej sestry Jarmily v geodézii. Celé leto na lazoch vo Veľkom Rovnom a niekedy uprostred turnusu mi Jarmila povedala, že už sa na mňa nemôže pozerať, že či poznám niečo také ako vreckovka. Že mi stále v nose stojí sopel. Že je to odporné. Zato teta Yvetta z Lučenca,  bola vždy  uveličená z mojich detských kresieb, veľmi dobre si ten pocit, ktorý vo mne na roky zanechala, pamätám.

To všetko, čo som menovala vyššie a aj viac, daruj! Daruj, ideálne nečakane a bez očakávania vrátenia, revanšu. Proste to pusti od seba, ako keď fúkneš do odkvitnutej púpavy a semienka sa rozletia po vetre, so všetkou láskou a dobrotou, akej si schopný, človeče.  Vesmír ti to vráti. Vesmír má svoje vlastné cesty. Vracia rovnako nečakane a žičlivo, často práve vtedy, keď nečakáme a kedy najviac treba. Uveriť vesmíru, že sa o nás postará v akejkoľvek situácii, rovná sa slobode. Tomuto ja verím, týmto sa riadim. Nepočítam,  nestrádam, ani neplytvám. Dávam od seba, požičiavam nehľadím. Dobré slovo, podpora, nadšenie. Pravda, keď je to na mieste, musím to cítiť. Nasilu nie. Nečakám, kedy a čo a koľko sa mi vráti.   Vždy sa smejem, keď sa mi  ľudia chcú za pomoc revanšovať :
-"Prosím nie, nerobte to, ja potrebujem činiť dobré skutky. Som hriešna duša, nič mi nedlhujete! Naozaj nič. Neexist, nevezmem si to, nič mi nedlhujete. Pošlite to ďalej, niekto rovnako potrebuje vašu pomoc..."
Rozdať tak, aby bolo prijaté, to je tiež kumšt, akému sa učím celoživotne. Domáce vajíčka od prepeličiek a holúbkov kamarátke Danke neviem odmietnuť :).

Moja maminka Lindu G. nečítala a beztak ma  naučila pomáhať - svojím osobným príkladom. Nemala v živote na rozdávanie a predsa sa celý život rozdáva. Aha, zase narobila predčasniatkam chobotničky. Detičky opúšťajú nemocnicu s takouto drobnosťou, ktorá im bude - ako porastú  - rozvíjať zrak, hmat, pozornosť.


Umenie dať.
Umenie prijať.
#lindagoodman
#hviezdneznamenia
#rozdajsa
PS: O rozdávaní úsmevov ako hodnoty (50%) Linda Goodman nepísala, tam som trochu uletela  v spomienkach a vlastnom presvedčení. Zato písala o predurčených milencoch, spojených striebornými šnúrkami krížom - krážom okolo celej zemegule, voľnými aj napnutými, no nepretrhnuteľnými, šnúrkami. Písala aj o tom, kedy a čo sadiť, kedy prať, kedy strihať vlasy a ako nabíjať vodu  ránom a slnečnými lúčmi. A. 🌞 


5/12/2018

Cícerový šalát


Už ste asi pochopili, že mám rada cícer. Veľmi ho ľúbim. Keď ho rozbalím, je suchý, neprístupný, tvrdý ako kameň. Opláchnem ho vodou v sitku dočista. Potom ho namočím do trojnásobného množstva vody. Po 24 - 48 hodinách  sa s ním stane zázrak, napučí a je možné s ním pripravovať výborné jedlá.  Hummuṣ, falafel, pečené slané "oriešky" na zahrýzanie nervozity k hokeju. Uvarený hodinu v tlakovom hrnci ho možno vymiešať spolu s varenými zemiakmi na hladké pyré, stačí za hrnček aj s trochou vody, v ktorej sa varil, pre obmenu obvyklej chuti pyré.   Aj taká sobotná polievka zo zemiakmi, mrkvou a cícerom, pripravená na skaramelizovanej cibuľke, s trochou červenej mletej papriky, spolovice rozmixovaná na zahustenie a na koniec, po vypnutí, zasypaná  dvomi hrsťami čerstvo nasekanej petržlenovej vňate - obyčajná a dobrá, pohladenie pre hladné brušká.
A potom, tu tento cícerový šalát.  Ideálny ku grilovanému syru halloumi. Alebo k iným  pochúťkam z grilu. Alebo len tak, na suchú hrianku. Alebo iba sám o sebe. Áno, cíceru výrazne v prípade tohto šalátu napomáha sladkastá šalotka. Perfektne spolu ladia a dopĺňajú sa vzájomne jemnosťou a prostotou chutí.

Recept na cícerový šalát

Zmiešam tri hrste rukoly, rastie v Matejkovom fóliovníku ako divá,  pol hlávky nasekaného ľadového šalátu, tri štyri šalotky nakrájam na tenké kolieska, zalejem olivovým olejom extra panenským, všetko zmiešam. Pridám šálku dve cíceru, ktorý sa najmenej 24 hodín máčal vo vode a potom som ho fritovala v rozpálenom oleji. Treba ho pri tom zakryť pokrievkou, lebo odprskuje a strieľa, pražím ho 10 - 15 minút, do zlatista. Najprv dlho dlho nič, ostáva svetlý a potom zrazu začne hnednúť, striehnite si,  aby neprihorel. Šalát nakoniec zľahka vychutím morskou soľou a pomletými chilli vločkami, dobre premiešam. Keď odleží niekoľko hodín a jeho chute sa prepoja, je vynikajúci, zatiaľ sa javí ako objav tejto sezóny.

Dobrú chuť!




5/07/2018

Príď v májovú nedeľu - recenzia knihy




Azda je aj nenáležité, hovoriť mojim myšlienkam, ktoré tu odvíjam - literárna recenzia. Recenzentovi pristane odstup od diela i autora,  nadhľad, kritické oko, odbornosť a reputácia. Neskryla by som a ani neskrývam, že s autorkou sme si blízke od prvého dotyku, úsmevu. Od prvého slova, ktoré medzi nami preletelo. Je to ten druh blízkosti, ktorej neprekáža nedostatok stretnutí zoči - voči, vzdialenosti, či plynutie času. Naše vnútra k sebe ihneď naťahujú dlane, humor a porozumenie vypĺňa škáročky a pocit starej známosti a spriaznenosti je vzájomný.  Niekto, kto vás zbožňuje rovnakou mierou, ako vy jeho. Takýto ľudia sú mi vzácni, je ich v mojom živote skôr menej, ako viacej a sadnem pre nich v tej sekunde na vlak, či lietadlo.    

Knihy Ivety Zaťovičovej sú osobné,  sú zrkadlom jej vnímania života, sú úprimné ako ona. Nepresladené, bez pátosu, držia čitateľa pri zemi  a ctia mocnú mágiu  a význam najmenších okamihov bežných dní človeka, ktorý žije v prepojení s prírodou a kolobehmi v nej.  V  prepojení, ktoré je tak prirodzené,  ako je prirodzené dýchať a milovať. Autorka vo svojom poslednom románe Príď v májovú nedeľu prepletá nitky osudov z dávnych rokov predchádzajúceho storočia, kedy sa jej mamička Ilonka menila z dieťaťa na dievča. Čerpá pritom bezprostredne z matkiných spomienok, jej knihu aj venovala.  Mamička i otecko majú svoje miesto v každej z jej kníh.  Prepletá príbeh  reálny, súčasný a dobový zároveň.  Keď som vo svojej mladosti hltala dielo Margity Figuli a neskôr na povale u babky našla a rovnako hltavo čítala zväzky Šoltésovej, bolo mi ľúto, že to už je všetko. Čítala som ich znovu a znovu a snívala s otvorenými očami. Minulý život na slovenskej dedine sa ma dotýka niekde hlboko dnu. Rada sa ponorím do čias, keď ľudia vedeli, čo je to skutočný hlad, deti pásli húsky, keď sa vianočné stromčeky zdobili papierovými anjelikmi a orechmi zabalenými do pozlátky, keď čierny chlieb prezrádzal chudobnú domácnosť, deti si pri peci striehli,  či majú svoj krajec chleba rovnako dobre potretý cesnakom a hlavne poriadne omastený pierkom. Keď zamilovaný chlapec v dievčati videl anjela: 

"Vždy, keď vyšla z brány...Chcel sa jej dotknúť, pohladiť ju, ale to by sa naľakala, keby tak. Obvykle ju len chytil za plece a zvrtol k sebe chrbtom, skontroloval mašle vo vrkôčikoch, či sú dosť utiahnuté. Boli, ale aj tak každú potiahol, narovnal. A bez toho, aby sa čo len chytili za ruky, spolu vykročili ku kostolu. Ilonke sa to zdalo veľmi príjemné, pri Gejzovi sa cítila pekná a dôležitá."


Rada sa ponorím do čias, keď  chodili Cigáni hrať ľúbostné vyznania pod okno tak tíško, aby ho nik iný nepočul, iba dievča, ktorému boli určené. A chlapci dostávali od svojej mamy bitku v podobe buchnátov, ale aj varechy. To všetko pre lásku. Kdeže sú tie časy? Už žijú iba v príbehoch našich rodičov a starých rodičov a keď sa tí pominú...Želám si viac takýchto kníh do tejto doby mobilnej debilnej! Dej ľúbostného príbehu sa odohráva v piatich častiach a doznieva v záverečnom epilógu, ktorý naznačuje možnosť jeho pokračovania, ktoré však samotná autorka, pokiaľ sa nemýlim, vylúčila. Ja by som si ho veru rada prečítala. Láska medzi hlavnými hrdinami vzplanula radostným ohníkom, no zasiahli do nej násilne iní a tak zatvrdla. Zatvrdla v kamene, po ktorých hrkotal Gejzov bicykel každý rok, keď Ilonka prichádzala na cintorín, uctiť si pamiatku svojich blízkych. A keď napíšem každý rok, tak každý rok.  Až dokým...


Láska, tak ako o nej píše Iveta, nepotrebuje vulgárne slová, sieťované pančušky, alkohol a ani iné drogy na posilnenie. Je rovná, čistá ako ráno roztvorený kvet, ktorého sa ešte nedotkli kvapky májového dažďa, zasiahla ho iba jeho vôňa plná mamu. Je to láska priama a nič si nenárokuje...Iba JE. Hoci si nie som v tejto chvíli istá, či sa mladí vôbec bozkali a intímne chvíle umelkyňa takmer neuvádza, len naznačuje,  rozrušila ma i rozcítila. Obsahuje mnoho styčných bodov. Láska versus pýcha. Láska versus pokora. Láska versus ticho.

Potešil ma, hoc kratučký, na konci románu zaradený Slovník nárečových a archaických výrazov. Mám pre ne slabosť. Rovnako mám slabosť pre dobové čiernobiele portréty a fotografie z rodinného albumu, ktorými knihu ozvláštnila a čitateľa tak  pozvala na návštevu k   svojim predkom. Tlačenému dielu dodávajú punc pravdivosti, zvyšujú jeho hodnotu a nakoniec, sú tak epické!


Knihu si rozhodne zadovážte!  Darujte mame, priateľke, kolegyni, láske. Blíži sa Deň matiek, ja som už objednala.


Andrea Macková


5/06/2018

Kúzelný Liptov a recept na bryndzové zapekanky

Včera sme prešli okruh Prosieckou a Kvačianskou dolinou. Prenádherný kúsok Liptova. Všetko podstatné o trase, typické obrázky (vodopády, rebríky, historické mlyny, závratné priepasti, prekrásne vyhliadky, ale aj stratené pásy lesa - vnímali sme oblasť postihnutú ťažbou dreva) googlite. Pripájam zopár mojich pohľadov. Deň strávený v prírode, v harmónii s dobrými ľuďmi, ktorí mi umožnia mlčať a tak sa dobíjať, považujem za jeden zo zmysluplných spôsobov, ako prežiť takmer dokonalý deň. Ďakujem. A. 💚🌲


























Pre hladošov pripájam easy recept na bryndzové zapekanky. Staršie pečivo prekrojím a natriem natenko maslom. Na to pridám hojne vynikajúcej májovej bryndze. Na vrch dám kúsky slaninky a upečiem do chrumkava, v rúre vyhriatej na 190°C. Pozor, sú rýchlo hotové. Pri podávaní nesmie chýbať čerstvá pažítka. Dobrú chuť!



5/01/2018

Vyhodnotenie aprílovej darovačky



♥️

Ďakujem vám za vaše komentáre k článku Všetko, čo viem o Hummus di tahina, kde sme sa bavili o našich vzťahoch k jedlu.


Dva balíčky sady ovocno - kvetových čajov v avizovanom zložení  posielam Katke  a Lenke.


Na moju veľkú radosť popradské čaje poputujú tiež Maruške do Bratislavy, a to priamo z eshopu POPRADSKÉ, mám z toho veľkú radosť!

Výhercom blahoželám a ešte raz ďakujem za vašu zdieľnosť a priazeň, spolu tvoríme blog Na háji.



Čajovú jazdu uzatváram epickou snímkou môjho kamaráta Stanka Fehéra, ktorého poznám z Instagramu. Mnohí máme bohatú predstavivosť, nie každý ju však dokáže myšlienky cielene pretaviť práve do fotografie. Ja určite nie, fotím iba to, čo vidím, neplánujem scénu, nanajvýš rozosmievam. Fotky dodatočne upravujem minimálne, pomáha mi v tom môj telefón a  v ňom Snapseed, či Lightroom. Sú to len také doladenia.  Naproti tomu Stanko inscenuje, plánuje scénu, vyberá si modelky, pridáva vždy niečo svoje, niečo navyše a ponecháva na tých, čo jeho dielka pozorujú, aký príbeh v nich nájdu. Je dvojnásobným finalistom, tuším rovno víťazom, krajských kôl AMFO (slovenská súťaž amatérskej fotografie).


Jeho úžasné fotografie  s umeleckým nábojom nájdete na Instagrame tu:


 a na Facebooku tu:

Prajem vám, aby ste prežili krásny  mesiac Máj, veľa lásky na všetkých úrovniach.
A.

Čajová




4/22/2018

O popradskom čaji od Martinky



S Martinkou sme spolu robili v nemenovanej firme v časoch, keď naši chlapci - dnes už školáci, neboli ešte na tomto svete. Mali sme spoločného šéfa a boli to turbulentné časy. Už vtedy sa  javila ako jedna  zorganizovaná a pracovitá žena, obdarená nielen krásou, ale najmä dôvtipom a vecným prístupom k riešeniu problémov. Vtipy o blondýnkach a dlhovláskach, na ktoré ja neverím,  na ňu v žiadnom ohľade neplatia.  Je to dvojnásobná mamina,  ktorá sa v živote orientuje s prevahou rácia. Srdce nevynecháva, a o tom, že aj dušu má na svojom mieste, vás presvedčia riadky nižšie. Pred časom mi poslala zopár svojich článkov, ktoré uverejnila  na portáli Modrý koník, jednalo sa o  praktické recenzie k rôznym produktom slovenského trhu:

https://www.modrykonik.sk/blog/matka1984/

Slovo dalo slovo, a jednu jej recenziu presiaknutú domovinou a vôňou popradského čaju Martinke s radosťou uverejňujem práve v tomto príspevku:

••
Keď mi Aďka ponúkla príležitosť napísať pre jej blog moju recenziu na popradské čaje, veľmi ma to potešilo, hlavu som už mala plnú nápadov, ako čajíky otestujem, ale poviem vám pravdu, trochu som sa aj zľakla. Aďka je pre mňa inšpirácia,  vkladá do každého článku kus seba. Niektoré jej riadky si prečítam aj viackrát. Napísať niečo na jej blog, je pre mňa zodpovednosť, ale aj pocta. Ďakujem Adi za dôveru.

Pritom, ako sme si dopisovali, zarezonovala vo mne  myšlienka, ktorú zdôraznila,  že žena musí tvoriť, inak hynie. Mala pravdu. A ja som sa trošku zamyslela nad tým, čo všetko my ženy tvoríme... Každá niečo. Iným spôsobom a predsa. Sú ženy, ktoré maľujú, fotia či píšu knihy. Veľa žien na materskej dovolenke sa začne venovať niečomu ich srdcu blízkemu a začne šiť oblečenie, hračky, vyšívať, háčkovať čiapky, ručne vyrábať fotoalbumy či piecť koláče. Keď som sa tak zamyslela, toto všetko robila aj moja mama, keď sme boli malé. Šila pre nás oblečenie, vyšívala obrusy, mala s citom zariadené, domácnosť vyzdobenú vždy podľa ročného obdobia, skúšala nové recepty. Ale nešila na zákazky, svoje inšpiratívne výzdoby nefotila na Instagram a nedostávala za to "like". Občas dostala pochvalu od návštevy, bola už vtedy určitým spôsobom inšpiráciou, ale my doma sme to brali ako samozrejmosť. Ale čo sme si vtedy ešte vôbec neuvedomovali, predovšetkým tvorila v našom byte teplo domova. Za to jej vďačíme až teraz, keď sme si to ako dospelé uvedomili.
Každá z nás troch sestier, už máme svoju domácnosť. A zľahka začíname pestovať kvety, ktoré nás kedysi v našom rodičovskom byte otravovali a nevideli sme v nich žiadny hlbší význam. Dekorujeme si domovy, milujeme módu, kombinujeme oblečenie, máme radi pekné veci a máme estetické cítenie po mame. Každá z nás svojim spôsobom tvoríme.

Ja som už "tvorila" všeličo. Cez kreslenie obrázkov, keď som bola malá, písanie slohov, zamilovaných listov, vytváranie busines plánov podnikania počas štúdií, stajlovanie oblečenia pre moje deti, keď boli ešte menšie a dovolili mi to, vytváranie fotokoláží, albumov, kreatívne pečenie a varenie, kde som si pridala niečo svoje. Áno, aj toto všetko je tvorba. Pri každom nápade, čo som kedy mala, bolo prvým podnetom moja fantázia. Moje nezastaviteľné myšlienky, prúdiace niekedy krížom-krážom. Ďalšími zas inšpirácia a emócie. Vo svojej podstate tvoríme vždy, keď ku niečomu streotypnému pridáme nejaký svoj nápad. A tak som sa opäť aj pri tomto pre niekoho obyčajnom testovaní čajíkov, snažila pridať k svojmu životu niečo nové.

Prvý deň po návrate z dovolenky mal manžel meniny. Máme takú tradíciu, že si vždy my štyria - ja, manžel, dcéra Alexka a syn Maxík - oslávime sviatok v ten deň spolu. Pripravíme pre oslávenca prekvapenie, darčeky, deti vždy originálne ručne robené, zaspievame "happy birthday". Tentokrát som okrem darčekov manželovi urobila bublaninu do tortovej formy s marhuľami a s prímesou MARHUĽOVO-LEVANDUĽOVÉHO ovocného čajíku z kolekcie exkluzívnych čajov Mistral. Čajík som si uvarila silnejší, nechala lúhovať, nech je cítiť jeho silná aróma. Nechala som ho úplne vychladnúť. Samotná bublanina je jednoduchá. 3 vajíčka zmixujeme v robote so šálkou hnedého cukru, vanilkovým cukrom. Keď je to krásne prebublané, pridáme pol šálky oleja, cca pol šálky pripraveného čajíka, créme fraiche z Lidl, dve šálky polohrubej múky premiešanej s kypriacim práškom do pečiva. Ovocie si obalíme v krupici, aby neklesklo naspodok formy. Zmes vylejeme na maslom vytretú a polohrubou múkou vysypanú formu, navrch poukladáme ovocie a pečieme cca na 180 stupňoch do zlatista.   Nie vždy z takýchto pokusov vzíde recept, ktorý použijem aj druhýkrát, ale toto rozhodne nebol ten prípad. Bublaninka bola vláčna, rozplývala sa na jazyku, bola krásne cítiť po marhuliach, a istotne v tom mal prsty aj čajík. 


Vôňa marhúľ je v ňom taká intenzívna, že prebíja levanduľu, ale mne to presne takto vyhovuje. A teším sa už teraz, keď ho urobíme z čerstvých marhúľ, alebo vyskúšame čerešňový čajík s ružou s čerstvými čerešňami.
Ale predtým, ako zarodia prvé čerešne, inšpirovala som sa jeho druhou zložkou - ružou.
Premelírovaná lososovo-krémová ruža, ktorá prežila u nás v kancelárii 7 dní, začala vyhadzovať výhonky, a kolegyne mi hneď, ako čerstvej novopečenej "záhradkárke" dávali rady, ako ružu uchovať a zasadiť. A tak som sa podujala na túto neľahkú úlohu ešte neviem, či aj so zdarným koncom. Vonku konečne slnečno, aj pár hodín po návrate z práce. Urobila som si spomínaný čajík Mistral ČEREŠŇA&RUŽA. Zrezala ružičku, vyhĺbila jamku, zasadila podľa pokynov, zaliala a celá pyšná na seba s pohľadom na krásnu ružu som si mohla v kľude vychutnávať čajík s nádhernými tónmi čerešne a ruže. A opäť som si spomenula na svoju mamu a jej lásku ku kvetom, ktorú som kedysi nedokázala pochopiť. Ako sa dokázala tešiť z každého nového puku, lístka a donekonečna o nich rozprávať. Začala som to chápať, až keď sme postupne začali zakladať našu záhradku a ja mám radosť z prvých púčikov narcisov, ešte len vyhnaných listov tulipánov a drobných púčikov na stromoch. A tak milujem jar ešte viac.



Tretím kvetinovým testovaným čajíkom bol ovocný čaj s príchuťou SLIVKA&JAZMÍN. Nie som veľmi nadšenec slivkových čajíkov, slivky mám najradšej v koláčoch s posýpkou, ale tento čajík veru prekvapil. Opäť výrazná aróma, tentokrát však viac vonia po jazmíne a na jazyku pritom cítite slivku. Zaujímavá kombinácia.


Táto kvetinová kolekcia čajov EXCLUSIVE TEA MISTRAL bola pre mňa stelesnením spojenia výraznej ovocno-kvetovej chute a zároveň estetický zážitok. Zistila som, že rovnako ako pri jedle, je to aj pri čajoch. Mistral potešil moje chuťové bunky, ale tiež moje oči. Sypaná zmes čaju je naservírovaná v pyramídových vrecúškach, ktoré sú spolu uložené v priesvitnom vrecku s obrázkami zlatých slonov nesúcich čaj. Výrobcovia sa však predovšetkým "vyhrali" s vrchnou krabičkou, kde je sáčok plný pyramídových vrecúšok čaju uložený. Výrazné obrázky ovocia, odporúčanie, ako si čaj pripraviť, ako si ho vychutnať ešte lepšie, detailne popísané zloženie čaju, je doplnené skoro až poetickými textami. Viem si predstaviť, že takýto čajík niekomu podarujem namiesto čokolády.
Posledným testovaným z kolekcie ovocných čajov je MISTRAL čaj JAHODA+MALINA. Priznám sa, u nás celorodinne najobľúbenejší čajík. My dospelí radi skúšame aj nové chute, ale deti, tie milujú klasiku. Ak vaše deti, tak ako moje, majú radi hlavne čierny čaj s citrónom a medom, mätový čaj a potom už len jahodový alebo malinový čaj, tak s týmto sa im určite zavďačíte. Navyše, obsahuje 100% prírodných prísad. Má pre deti zaujímavý obal, plný detských motívov a navyše nás prekvapil vtipnou básničkou. Pre našu rodinu najkrajší obal a najlepší obsah. Dokonca každé nálevové vrecko čaju je ešte samostatne zabalené v červenom obale s motívom medvedíka.


Ponuka testovať čajíky prišla v čase uponáhľanom, v čase prípravy na moju prvú jarnú lyžovačku v Alpách. Čajíky dorazili k mojim rodičom, keď sme už sedeli v aute cca 50 km pred cieľom. Ja som sa vtedy už oddávala slnečnému počasiu, výhľadom na majestátne skaly so snehom, krásnej prírode a miestnej typickej architektúre všade naokolo. Od smiechu, ktorý nás sprevádzal väčšinu pobytu, nás občas boleli líca. Snažila som sa užiť a zapamätať tieto okamihy. 

Takéto momenty nás ženy poháňajú k novej tvorbe, k novým inšpiráciám a ďalším krásnym dňom v našom živote. Spoznávajme svet, vnímajme ľudí okolo nás, prírodu okolo nás, čerpajme z nich inšpiráciu a tešme sa z toho. To všetko v nás podnecuje tvorbu a my žijeme, nie hynieme.


Veľa čerpám aj z mojich myšlienok. Práve s nimi unikám späť do minulosti, alebo ulietavam do ružovej budúcnosti. A „tvorím“, sumarizujem, analyzujem. Niekedy si „myšlienkujem“ v tichu. Tak ako nedávno. Desať hodín večer, deti uložené v posteli, spiaci manžel v obývačke, prázdna spálňa, čaj, pastelky požičané od detí  a knižka s citátmi a mandalami. Dala si upokojujúci wellnes čajík Antistress, relaxovala a  vyfarbovala. Tak dávno som to nerobila. Naposledy deťom ich omaľovánky. A pritom som kedysi tak rada kreslila. Keď som bola malá, na základnej škole, môj obrázok zemegule plnej života si všimla mamina kolegyňa z centra voľného času a zavolala ma, nech idem k ním do krúžku. Vedúca krúžku môj nápad ďalej rozvinula, a pre školskú výstavu sme vytvorili plagát možno 3x3 metre a na zemi sme maľovali do zemegule rôzne rozprávky. Dodnes mám v pamäti drevenú vŕzgajúcu parketovú podlahu, na ktorej bol plagát rozložený, štetce v ruke a maľovala som úryvok z rozprávky s princeznou. Nekreslila som najkrajšie, ani tieňovať som nevedela, ale mala som nápady. Škoda, že som ten krúžok po krátkej dobe prerušila. Dopíjam prvú šálku čaju a pokúšam sa vyfarbiť aspoň polovicu strany s vybraným citátom. Zaspávam. Je to asi pravý relax. Funguje to.


Inokedy zas pustím myšlienky v ruchu mesta. Sobota je na to ideálna. Neponáhľam sa do práce. Nikomu doma sa nechce vstávať. Takže idem sama. Nahodím sa, namaľujem a zavčas ráno vyrážam na malý nákup potravín. Pešo. Všímam si kvitnúce stromy, kvety v záhradkách, ľudí, ktorí tak ako ja vyrazili na sobotný nákup, či dedka, ktorý zobral malého vnúčika na prechádzku a trpezlivo mu odpovedá na jeho otázky. Mám čas, vôbec nepozerám na hodiny. V obchode sa vrátim k jednej veci aj dvakrát, lebo som myšlienkami niekde inde. Cestou domov už zas precitám do reality, v hlave už rozmýšľam nad raňajkami. Áno, spravím vajíčkovú pomazánku k čerstvému pečivu, a k tomu veľa zeleniny. Teším sa aj na MôJ najobľúbenejší čaj s príchuťou zázvor-baza. Celý týždeň som si ho robila s medom a citrónom v práci. Teraz si ho vychutnám doma. Deťom ho musím viac prisladiť medom, a dúfať, že tá výrazná chuť bazy zatieni zázvor a deti naň neprídu. Nemajú radi zázvorové čaje. Ja som zvykla robievať zázvorové čaje z čerstvého postrúhané zázvoru s citrónom a medom ako liek pri prechladnutí. Také štiplavejšie, a odvtedy na zázvor zanevreli. Maxíka som na túto bazovo-zázvorovú kombináciu presvedčila, ale Alexku nie, všimla si obal na čaji.
  

Zvyšné dve testované kombinácie čajov zázvor s acai zázvor s citrónom (extra silný) som testovala ešte počas veľkonočných sviatkov. Boli dobré, ale ten s bazou pre mňa jednoznačne vyhral. Počas veľkonočných sviatkov bola zima. Na veľkonočný pondelok sme sa vybrali do Bešeňovej spolu s rodičmi a sestrou s manželom. Sladkého som mala dosť,  a tak som sa do cesty rozhodla pripraviť kysnuté juhoslovanské slané koláče s cesnakom. A do termosky zázvorový čaj. Áno, skvelá príležitosť doplniť nejaké tie vitamíny – cesnak,  a s čajmi aj zázvor, med, acai a citrón.

Juhoslovanské slané koláče


Cesto: 400ml mlieka, 1 kvasnice, 600g polohr. múky, 3PL kryštálového cukru, 2 KL soli, 100ml oleja

Plnka: 2 žĺtka, 2KL soli, ¾ margarínu HERA, ja do plnky pridávam veľa pretlačeného cesnaku, a do zvyšnej časti nivu, to už záleží na vašej fantázii a chutí stravníkov.

Cesnak je vynikajúci všeliek. Jeho účinky v boji proti baktériám, vírusom, infekciám žalúdka, srdcovocievnym ochoreniam, rakovine či  vysokému cholesterolu  sú vedecky dokázané.  Nám doma slúži aj ako výborné korenie v kuchyni. Mojim deťom nerobí problém si do cesnaku zahryznúť či potrieť si ním opekaný vajíčkový chlebík,  dávame ho do cestovín, polievok, a samozrejme aj pri pečení. Recept na juhoslovanské koláče som objavila len nedávno, ale udomácnil sa u nás, a tak som ho za posledné dva týždne robila tretíkrát, vždy z dvoch dávok.

V troške vlažného mlieka s cukrom si necháme vzísť kvások. V robote si zatiaľ pripravíme múku, soľ, olej, zvyšok cukru a mlieka. Nadýchaný kvások pridáme do robota a necháme si vymiesiť cesto. Medzitým si vyšľaháme margarín, žĺtka a soľ, a máme hotovú aj plnku. Priznám sa, mala som najskôr predsudky voči margarínu, či to nebude vo finále veľmi cítiť, ale bola som prekvapená, že som ju tam vôbec nespoznala. Cesto dávam kysnúť do misky rýchlokysky na teplé miesto, a tak čo len predhrejem rúru, nachystám dosku, valček, plechy, už je cesto skoro pripravené. Na pomúčenú dosku dám polovicu cesta a vyvaľkám na obdĺžnik. Ten potriem na hrubo polovicou pripravenej plnky. Obdĺžnik zatočím do rolády, povrch sa snažím potrieť z každej strany opäť plnkou, a potom už roládu krájam šikmým rezom na trojuholníky.  Druhú polovicu cesta som si opäť potrela zvyškom plnky (trošku plnky si odložíte aj na potretie), a posypala podrvenou nivou, zatočila roládu, potrela a opäť nakrájala na trojuholníky. Tie som poukladala na pripravené papierom vystlané plechy, posypala rascou a sezamom, nechala chvíľu podkysnúť. A šup s nimi do rúry rozohriatej na 185 stupňov. Pečieme do zlatista cca 20 minút.

Zázvor je už väčšine ľudí známy, no možno neviete, že pochádza z juhu Číny. Používa sa nielen v kuchyni, ale aj v lekárstve. Má protizápalové účinky. A niektorí odvážlivci, tak ako aj ja, milujú jeho štipľavú chuť v spojení s citrónom a medom. Mňam.

Acai je pre mňa nový pojem. Teda, vedela som, že ide o ovocie, ale nič viac. Malé bobuľovité ovocie, podobné našim čučoriedkam, je silným antioxidantom a výborným doplnkom energie pre športovcov. Pochádza z exotickej Brazílie.  

Ku čajíku u nás doma nemôže chýbať okrem citróna, najmä med. Môj tato, akonáhle včelári začnú stáčať svoj prvý med, znáša domov medy z rôznych kútov Slovenska, kde sa pracovne ocitne. Dokáže urobiť také zásoby, že všetky tri dcéry – sestra s priateľom, ďalšia tehotná sestra už s manželom, a ja s manželom a dvomi deťmi – a samozrejme aj rodičia máme med až pokiaľ včelári nemajú ďalšie nové zásoby. Raz príde s medom z Oravy, potom s agátovým medom, o dva týždne zas od kamaráta, ktorý ho medom zásobuje každoročne.  O mede sa hovorí, že je to tekuté zlato, je výborný pri nachladnutí, podporuje krvotvorbu, trávenie, pomôže nám stlmiť stres, podporuje dobrý spánok a je perfektný aj ako maska na tvár. My ho navyše milujeme. Takže ďakujeme tato.

Relax si treba dopriať, a čo najviac. Ako odmenu za všetko vykonané. Potom môžeme tvoriť ešte viac. Načerpáme nové sily pre nové dni. Niekto aktívne v prírode, či vo wellnese, iný zas pod dekou s knihou a čajom v ruke. Každý podľa svojich chutí a možností. Je ich veľa, tak ako chutí čajov od popradské.  Vyberie si každý. 

Martina H.