Za Tokajom do Veľkej Tŕne

Napísať tento post bude veľmi ťažké. Hlavou sa mi premietajú  spomienky, obrázky z prežitých víkendových dní, ktoré mihom preleteli. Pondelok sa neodbytne vtiera a zahaľuje ma  svojím blue "nič sa mi nechce".

Začalo to celkom nevinne, minulý týždeň nám kamarát priniesol za košík čerstvo nazbieraných dubákov a kozákov (áno, cukiny plnené hríbami, zapečené s čedarom, už čoskoro). Má korene na východe Slovenska, otec mu pochádza z tokajskej vinohradníckej oblasti. Ani neviem ako k tomu prišlo, ale zrazu bol piatok a my (ja a môj muž, bez detí - tie ostali svorne gazdovať Na háji ) spolu s partiou blízkych kamarátov sme smerovali na východ Slovenska prežiť víkend  do Veľkej Tŕne, kde sa v sobotu konal Deň otvorených gazdovských pivníc .

V  ručne hĺbených pivničkách v zemi vulkanického pôvodu tejto neveľkej dediny (do päťsto duší, tri kostoly)  sme celý víkend, dá sa povedať od rána do rána vínili a ochutnávali  lahodné tokajské odrody Furmint, Muškát žltý, Lipovinu, chýrne Ordinárium a ďalšie.  Našimi hrdlami prešli mladšie  i staršie ročníky nefiltrovaných prírodných vín -  omšové, sladké, polosladké i suché. 

Hneď po príchode k vinárovi Matúšovi Vdovjakovi, ktorý sa riadi pravidlom, že kvalita a charakter vína sa rodí vo vinohrade, sme absolvovali  nočnú ochutnávku jeho priamočiarych vín v  pivnici obrastenej ušľachtilou čiernou plesňou Cladosporium cellare, prezývanou Pijak. Tá je typická práve a iba pre tokajské pivnice (z maď.: pincé - miesto, kde sa skladuje víno), vzniká a živí sa z výparov uskladnených dozrievajúcich  vín. Podporou vlhkej klímy v pivničkách  vinár priamo ovplyvňuje chuť, arómu i výslednú  farbu tokajských vín . 

Uvítacia ochutnávka  prebiehala v hĺbke pivnice zastretá tajomnou atmosférou sviečok a majestátnych dubových sudov,  pod taktovkou domáceho pána, prístupného nášmu žartovaniu i mnohým otázkam. Ak mal v mysli nadchádzajúci deň a mnohé povinnosti, ktoré naňho čakali, nedal nám to nijako znať.  Koštované vína sme zajedali syrom a domácou pečeňovou paštétou s čerstvým chlebom. Konečne sme si spravili jasno v pojmoch súvisiacich s procesom výroby presláveného Tokajského vína -  cibéby, putňové výbery, cukornatosť vína a hrozna.

 Na výrobu tokajských vín sa môžu použiť len zákonom určené odrody, a to v stanovenom pomere:

• Furmint -  65%,
• Lipovina - 25%,
• Muškát žltý – 10%.

Nevyhnutnou ingedienciou je láskyplná starostlivosť vinára v celom procese, ktorá si vyžaduje veľa úmornej práce a smeruje k jednému cieľu - k získaniu vytúženého jantárového moku. Tokajským vinohradom prospieva horúce vlahé leto a dlhá suchá "babia" jeseň.

Zopár fotiek pochádza z vychádzky do vinohradov, ktorú som absolvovala v skorých ranných hodinách, kým moji súputníci ešte spali. Nemohla som si nechať ujsť východ slnka po krátkom rannom daždi v tak pre mňa atraktívnom prostredí. Tiež prechádzku malebnou dedinkou Veľká Tŕňa, kde nebola núdza o zhrdzavenú zašlú krásu starých domov, kúrie, či plotov. V každom dvore zasadený vinič. Veď nazrite...

V sobotu prebiehala samotná akcia, ktorej sa zúčastnilo niečo cez tristo platiacich návštevníkov. Myšlienka výborná, zážitok jedinečný  a neopakovateľný.  O rok pokračujeme, nakoľko sme nestihli ani tretinu otvorených pivníc. Jedna z nich nás vcucla ako "čierna diera" a keď sme vyšli von, slnko už zapadalo. U Kapráľov sme sa skvele bavili.  Pivnice i samotní gazdovia - vinári svojím pohostinným  prístupom a ponukou samorodných tokajských  vín dokázali vzbudiť záujem návštevníkov. Viete si predstaviť, že dobrá nálada a humor len tak sršali. Ľudia tlačiaci sa v úzkych pivničnych chodbách osvetlených len svetlami sviečok, dávajúci si pozor, aby sa nebodaj neobtreli o tú pre niekoho vatovú, pre iného  zamatovú pleseň. Ako čas pokročil, nálada gradovala.  Dnu vpivnici je teplota niečo cez desať stupňov, kým vonku bolo viac ako dvadsaťpäť.  K úspechu akcie prispieli aj účinkujúci miestni ľudoví muzikanti, vystupujúci na kamennom vybudovanom pódiu v malom amfiteátri. Vystúpenia mohli účastníci podujatia pozerať z pripravených  lavičiek alebo len tak, vylihujúc v tráve. Organizátori pripravili aj súťaže, v ktorých bolo možné vyhrávať  miestne vína vo vtipných súbojoch, neviem ako ostatní, my sme si to vcelku užili.  

Oceňujem, že podujatie nebolo zahltené stánkami, bol tam jeden veľký stan, kde rodinná firma z vedľajšej dediny ponúkala chutné domáce jedlo za prijateľné ceny - nájdete vo fotkách. Lístky na ochutnávku vín sa nám rýchlo míňali, bolo možné si ich aj dokupovať. Jediné, čo sme postrádali -  že po zotmení  mohla zábava pokračovať spoločne vonku v určenom priestranstve, pri živej hudbe, či diskotéke.  V dobrej nálade sa ťažko rozchádza domov. 

Ostáva len poďakovať a zaželať tomuto lokálnemu podujatiu  mnoho úspechov a stúpajúcu návštevnosť v ďalších rokoch.  Prajem si pre Slovensko veľa takýchto akcií, kde sa ľudia zídu a s radosťou podporia neľahké podnikanie v oblasti malého vinárstva.

Záverom dodávam, že náš hostiteľ sa o nás skvele postaral. V prerobenej gazdovskej chalupe s nefalšovaným rustikálnym nádychom, veľkým dvorom i záhradou, kde býva so svojou manželkou a synom, ponúka ubytovanie pre osem i viac osôb. Na svoje si tu prídu jednotlivci, či rodiny s deťmi, ktorí pestujú svoju záľubu vo víne a pri jeho poznávaní neváhajú prekonávať vzdialenosti.  Naša zohratá partia dostala ponuku zúčastniť sa jesenného zberu začiatkom októbra, naviac vtedy u Matúša dozrievajú figy rastúce na dvoch kríkoch, takže je čo zvažovať...

Bobule 3 ☺

Matúš Vdovjak