Spomienky na Katar

Pôvodným účelom cesty do Kataru malo byť  zabezpečenie doprovodu pre sestru Gabiku a jej tri dievčatá pri návrate  na Slovensko pred Vianocami. A pravdaže návšteva ich katarskej domácnosti. Naša cesta postupne  nadobudla poznávaci a cestovateľský charakter. Pre mňa mala od začiatku až do konca  odpočinkový a myšlienky upratujúci rozmer. Túžba namočiť aspoň špičky nôh do mora ma prenasledovala po celý rok 2017 a v decembri sa mi aj splnila. Ďakujem.  Vyrazili sme v trojici Bea, Bibka a ja. Naposledy sme takto spolu boli pred trinástimi rokmi na pobytovom zájazde v chorvátskom Tučepi a bola to humorná dovolenka, čo sa znovu zopakovalo. Mala som jedinú starosť - teda okrem ukončenia pracovných povinností, zbalenia sa a odobrania sa od rodiny v hektickom čase Mikulášskych besiedok. A to - vytlačiť naše letenky, cestovné listky a Rudove  podrobné inštrukcie k  sedemhodinovému letu do Dohy, s päťhodinovým prestupom v Istanbule. Zdalo sa mi, že som tentokrát na nič nezabudla. Totižto vždy na niečo zabudnem. Bola som o tom vnútorne presvedčená, že som na nič nezabudla, keď som sa  lúčila v primrznutom ráne s Gordonkom a nechala ho prebehnúť sa v čerstvo napadanom snehu. V duchu som  si kontrolovala zoznam vecí. Napravo sa lúčil mesiac, po ľavej ruke vychádzalo slnko a v hlave vzrušenie zo začínajúcej sa cesty. Úžasné ránko na rozlúčku s domovinou. Preto som kukala na Beu ako puk, keď pri nastupovaní do autobusu Bratislava - Viedeň letisko vypýtala odo mňa  cestovné lístky.  Tie som niekedy v novembri, ihneď ako mi ich poslala pri zabukovaní,  vytlačila. Zabudla som ich na parapete v kancelárii. Bea mi venovala pohľad, ktorý nebudem popisovať. Pohotovo našla naše lístky v telefóne na gmaili. Mohli sme konečne nastúpiť do autobusu  a opustiť upršanú Bratislavu.  Do Kataru sme okrem obľúbených slovenských sladkostí deťom a dospelým pratali domáce klobásky a Bibka aj horčicu a veľkú tresku pre Ruda ("dúfam, že sa mi tá treska nerozdrbe po celom kufri") a Savo, lebo v Katare nemajú. Áno, Savo sa jej v batožine rozdrbalo. Nedala ho do sáčku, iba do alobalu. Spomenula som si, ako som pred sto rokmi vybalila v Havane u pani Heleny svoj  napchatý ruksak. Sprchový olej zn. Nivea bol v ňom vyliaty skrz - naskrz, ruksak ním vonia možno ešte aj  dnes. Cesta tam (a rovnako tá spiatočná) prebehla hladko, bez ďalších problémov. 

Som hriešna duša a úprimne rada robím dobré skutky, nech sa to vyrovná.  Preto ma potešilo, že som starému pánovi, ktorého pohlcovala pohybujúca sa masa cestujúcich, vypľutých z rôznych letov  a presúvajúcich sa v smere "TRANZIT", v poslednej sekunde na eskalátore podala "It's yours, Sir?" jeho sáčok s liekmi (kvantum liekov). Sáčok mu vypadol a on to nepostrehol. Nebola som si istá, či vypadli jemu. Najskôr som oslovila iného pána, jeho neboli. Keď som potiahla za rukáv toho správneho,   zasvietilo mu prekvapenie  v očiach, po liekoch chniapol a už bol v nenávratne priestoru, ktorý ho odniesol. Usmievala som sa pre seba ako blb,  možnosť poslúžiť neznámemu človeku zásadným spôsobom sa nenaskytne za každým rohom.  V Turecku sme sa prehupli do iného časového pásma  a boli o dve hodiny vpred. Bibka ostala v čase slovenskom a tak sme po cely čas katarský počúvali, čo by a ako by  ona "o takomto čase doma" robila, jedla, zaspávala, vstávala a podobne.  Zaujímalo by ma, či aj kolegom v práci potom rozprávala, že "o takomto čase v Katare" už mala raňajky štastne za sebou atď. Ako ju poznám, tak áno. Je predsa jedno, v akom sme časovom pásme, keď máme k sebe blízko, Bibka.

Haló efekt, t.j. prvý dojem z Kataru bol výnimočne aj ten správny. Ešte som nevidela  pred pristátím za tmy, keď výška lietadla poklesne, tak rozžiarené a vysvietené mesto. Doha sa pri pohľade zvrchu doslova kúpala v zlate. 

Malý,  no významný, Katarský štát  tvorí dvestotisíc domácich  obyvateľov a dva milióny  prisťahovaných (čísla nemusia byť presné, tak mi bolo povedané), ktorí na nich pracujú. Vládne tu emir, jeho podobizeň a tiež štátna vlajka sa nachádzala všade možne, kam sme sa pohli. Zemný plyn a ropa  sú zdrojom neslýchaného bohatstva a moci rozdelenej medzi cca dvadsať rodín. Tie sa od seba odlišujú iba tradíciami a  cudzincov si medzi seba nepúšťajú. Muži Katarci  (v slovenskej komunite tzv. "ľadové medvede") sú ľahko identifikovateľní čistobielym  nažehleným formálnym odevom -  volá sa thawb, na nohách kožené sandále,  sála z nich  vznešenosť a odstup. Nás, usmiate a nezahalené  Európanky vlastne neregistrovali. Ani raz sa mi nepodarilo zachytiť priamy pohľad niektorého z nich a ja som si ich veru poobzerala. Ako keby sme ani neexistovali. Kráčajúci v obchodných centrách v oblaku exotickej vône, do posledného detailu dokonale upravení. Naopak, ich ženy (tzv. "Ninja"), idúce  niekedy aj povedľa, ale väčšinou svojim mužom meter dva v pätách, vedeli pohľadom prebodnúť a to im trčia spod niqabu rozdeleného tenkou šnúrkou iba oči. Tie rovnako voňali vyberanými vôňami, hlboké tmavé oči mali  výrazne nalíčené, tajomne krásne! Zahaľovanie sa od hlavy po päty pre nás nepredstaviteľné, je pre nich otázkou  uchovania čistoty a rodinnej tradície, nie otázkou náboženstva, ako sa u nás nesprávne interpretuje. Nedalo sa prehliadnuť, že sú stále na mobiloch, muži aj ženy. Ženy si často robia selfie, nosia luxusné kabelky. Inak sú to ľudia ako my, rovnako milujú svoje deti. Natáčajú  si ich a fotia pri každej príležitosti, povzbudzujú svoje ratolesti pri vystúpeniach a pri športe zbožňujúcimi pohľadmi, rovnako ako to robia iní rodičia kdekoľvek vo svete. Domy majú prísne rozdelené na mužskú a ženskú časť. Gabika kedysi  viezla najstaršiu Anetku na detskú party do katarskeho domu a keď ju služobná voviedla dnu k panej domu, tá ju vítala v džínsoch a tričku. Rozpustené vlasy mala husté a dlhé, bola to kúzelná mladá žena.A také sú vraj mnohé, pod vzdušným zahaľujúcim odevom, odkrývajúcim len oči.  Mnohoženstvo, ktoré je  u islamistov  povolené znamená, že muž musí všetky svoje ženy rovnako zabezpečiť, uspokojiť a žiadnu nesmie v nárokoch ukrátiť.  Všetky musí milovať rovnako.To sa dá??

Doha, Katar je jedným z najbezpečnejších miest pre život na svete. Domy a autá si majitelia nezamykajú, policajtov sme nikde nevideli. Všade rozľahlé,  umelo zavlažované parky, štýlové a husto vybudované osvetlenie, prebiehajúca výsadba farebných kvetov tvoriacich obrazy a vzory popri cestách. Kilometre kvetmi vyzdobených ciest. Gabika povedala, že koľkokrát ani stavba nie je poriadne ukončená a  pozemok už upravujú, osádzajú trávnikom a palmami.  Hlavne nech to dobre vyzerá. Kvety zasadia v novembri a pozbierajú v apríli a tak dokola. Sú velikášski, radi vytvárajú  dojem, ktorý má cudzinca ohúriť.  Dojem,  dojem, dojem. Nepredstaviteľné plytvanie a spotreba na každom kroku. Pred tridsiatim rokmi tam bola púšť  a tak si viete predstaviť tempo výstavby. Športové štadióny, mrakodrapy, obchodné a nákupné centrá. Navštívili sme nákupné centrum Villaggio, navodzujúce dojem, že sa prechádzate uličkami Benátok, vrátane stropov, ktoré imitovali podvečernú oblohu. Musela som sa smiať, ked Gabika spomenula, ze Rudov  nesplnený sen je, aby sa stará mama Hanka a babina Majka plavili v gondole cez Villaggio (pozn. babky strávili na jar 2017 v Dohe jeden mesiac).

Villaggio

Villaggio

Keď tankujete v Katare, z auta sa nevystupuje. Iba cez okienko podáte zriadencovi hotovosť. Premávka v Dohe  je  šialená, všade štyri prúdy sem, štyri prúdy tam, plné silných áut. Radi vytrubujú a Gabika si nedáva servítku pred ústa, šikovne kľučkuje, ako by sa tam narodila . Väčšie auto, vyšší spoločenský status. Ulice a chodníky sú ľudoprázdne. Peši tam nikto nikam nechodí.  Nevideli sme živej duše na prechádzke so psom a ani zatúlaného psíka sme nevideli, iba zopár túlavých mačiek. Na poloslepé novorodené šteniatka zo starého trhu  Soug Waqif  napchaté v kovových klientkach a ich plač sa nedá zabudnúť, to sme nemali vidieť, srdcia nám pukali. Nie je nič neobvyklé stretnúť v Katare dvoch mužov ruka v ruke. Môže to byť otec a syn, ale aj nemusí.  Na starom trhu sa zjednáva, tak ako je to bežné v moslimských krajinách, a vždy dostanete zľavu. Nám zjednávala Bea a bola obratná.

West Bay, Doha

Veľká mešita s točeným minaretom

Veľmi sa mi páčilo v škole, do ktorej dve staršie dievčatá chodia. Výučba prebieha v angličtine, učia sa tiež arabsky, francúzsky. Navštevujú ju katarské deti a deti rodín z celého sveta, ktoré v Katare žijú. Deti sa učia komunikovať v tolerencii voči iným národnostiam, prirodzeným spôsobom vnímajú ľudskú rôznorodosť. Pravidelne vystupujú na celoškolských ročníkových podujatiach, kde si cibria  prezentačné schopnosti pred publikom. Tí najlepší a tiež celé triedy sú ohodnocovaní  a motivovaní napredovať rôznymi oceneniami, projektami a výzvami. Rešpekt detí voči učiteľom je prirodzený, jeho súčasťou nie je strach, no úcta. Stačilo slovo a vo veľkej aule plnej malých detí  nastalo hrobové ticho. Priestory a atmosféra školy pôsobia na našinca príjemným dojmom plným veselej kreativity.

Koho zaujíma, tu  nájdete moje  videá z Newton British Academy v Doha (natáčané mobilom):

1. časť dojímavého príhovoru riaditeľa akadémie k deťom. Na príbehu Pinokia vyzýval detičky k tomu, aby milovali pravdu, neklamali a aby vedeli povedať PREPÁČ:  https://www.youtube.com/watch?v=g0zQI_oCfKo

2. vystúpenie Martinkinej triedy:
https://www.youtube.com/watch?v=VGm1hUyVv7E&t=7s

Naši hostitelia nám ukázali mnoho z Kataru v krátkom čase. Výlet do pustatiny k hranici s Bahrajnom sa mi zapísal pod kožu. Z jednej strany tyrkysové more, z druhej ničota. Vietor a omamná vôňa mora. Piesok medzi prstami. Fyzicky som cítila, že mi z hlavy, ako keď padá domino, vyletujú (po desiatkach) stresy, nezmysly, starosti a bolesti duše. Stometrový výbežok do mora naplavený mušľami a kde tu aj krabími schránkami. Iba my a traja anglickí kite surferi, ktorí využívali vietor a preháňali sa vo vlnách hore dolu. Ostala by som tam hodiny a chodila bosky po pláži...pochopila som, že milujem zvuk mojich nôh, ktoré kráčajú a vzďaľujú sa od vecí, ktoré nedávajú môjmu životu žiadny význam. Stále sa to učím.

Promenáda Corniche

Ceiba speciosa -Toborochi tree, tzv. fľaškový strom, v kvete musí byť inak nádherný

Umelo vytvorený ostrov. Perla, Doha.

Brančujeme.

West Bay, Doha

Jeden deň sme sa nechali vyložiť v meste, pili sme kávu na mieste pod holým nebom ďaleko od premávky s miliónovým výhľadom,  okolo našich nôh sa motala malá čierna mačka, či dve. Vošli sme do Múzea islamského umenia a s úžasom v ňom zotrvali niekoľko hodín. To bolo pekné. Pozoruhodný  priestor a nálada v ňom.  Zase tie výhľady, hra svetla. Demonštrácia ľudského umu a  predstavivosti.  

Múzeum islamského umenia

Mám mnohé vysnívané miesta na našej krásnej Zemi, kde by som si priala ocitnúť sa.  Dotknúť sa ich pohľadom, zažiť ich. Katar k nim nikdy nepatril, no nebanujem. Naopak. Ďakujem za  možnosť vidieť celkom iný svet, skúsiť príbeh z Orientu na vlastnej koži. Niekedy snívame o niečom a strádame nemožnosťou uskutočnenia našich snov. Pritom stačí málo a realita nás vypĺňa. Vypĺňa tak, že nie je čas na snívanie ani potreba snívať nad rámec. Ďakujem všetkým, ktorí mi umožnili cestu absolvovať. Ďakujem aj tým, čo ma na nej doprevádzali a mohla som vďaka nim prežiť malé zázraky nemerateľných rozmerov. Unavený balónik mojich nádejí  tak mohol znovu nabrať objem a silu. Vyletel strmo hore. 

A.

A tu ešte zopár mojich videí nízkej kvality: 

1. https://www.youtube.com/watch?v=SIRDcN9r0VY
2. https://www.youtube.com/watch?v=-cszMPt_3Zg
3. https://www.youtube.com/watch?v=Q4_06jIyCeM
4. https://www.youtube.com/watch?v=qLSkWPNZB9g

Ovsená kaša po mojom

Jednotlivé zložky tejto kaše obsahujú množstvo priaznivých účinkov na ľudské telo, ktoré si viete vygugliť. Hlavne je  však príjemná na strávenie, s ľahkosťou nasýti a energeticky naštartuje aj ten najnáročnejší deň.

• ovsené vločky
• mlieko
• mletá škorica
• lyolifizované maliny
• semienka granátového jablka

Ovsené vločky večer nasypem do menšieho hrnca s rúčkou a zalejem mliekom. Ráno pridám štipku soli, mletú škoricu a za stáleho miešania uvarím na miernom teple na kašu. Keď kašu odstavím, vmiešam do nej  lyofilizované maliny. Podávam iba málinko preliate javorovým sirupom a s čerstvým ovocím, Napríklad so semienkami z granátového jablka, ktoré sme si obľúbili počas krátkeho pobytu v Katare. O Katare a živote v ňom bude nasledujúci príspevok.

Vianočná hríbová omáčka a PF 2018

Vianočná hríbová omáčka

Je to tradičné jedlo zo štedrovečerného stola starkej z Predmiera. Chuť tvoria hríby, najlepšie dubáky a karamel. Používam hríby obvarené a zamrazené. Výnimočne možno dať aj sušené, alebo skombinovať. Dobre umyté hríby, tri - štyri hrste dám variť do pollitra i viac, vody so soľou  a čiernym mletým korením. Dbám, aby sa varili najmenej hodinu, pri  miernom vare. Keď sa hríby uvaria, dokončím omáčku, nemusí to byť okamžite hneď. 

Na Štedrý deň pečiem domáci chlieb, vždy nám a rodičom. Varím kapustnicu, rybu dám bahniť do mlieka so soľou a cesnakom. Zo zemiakov uvarených v šupke spravím klasický zemiakový šalát. Neviem vianočné jedlo pripravovať deň vopred, ako napríklad moje sestry a mnoho rozumných žien. Aby na Štedrý deň mohli oddychovať a nenaháňať sa po kuchyni. Potom posielajú správy ako pozerajú vianočné rozprávky s vyloženými nohami, lakujú si nechty na rukách, 'strašia' rodinu výživnými bielymi maskami na tvári. Potvory. Toto mne nehrozí, no chápem ich  a usmievam sa. Teda nerobia to všetky, Silvika s mužom radšej vybehnú do hôr a provokujú nádhernými výhľadmi. Niektoré roky, ale to pracujem naozaj od skorého rána, pečiem tiež vianočky. Verím v mágiu Štedrého dňa v kuchyni domu. Chlebové cesto v tento deň perfektne kysne, je to už tak zhora zariadené. A celkovo v kuchyni sa zvŕtať a pripraviť pre našu rodinu všetko jedlo čerstvé a chutné, je pre mňa  pasia. 

V hrnci, v ktorom budem omáčku dokončovať rozpustím 100g masla a zľahka restujem cibuľku pokrájanú nadrobno. Pridám 2 PL hladkej múky, ktorú zasmažím. Keď zavonia,  pridám trochu vody z uvarených húb, vymiešam, kým nie je hladká a pridám uvarené hríby aj so zvyšnou vodou. V hrnci, kde sa varili hríby rozpustím na miernom teple 2 PL krupicového cukru na karamel. Karamel rozpustím za stáleho miešania v asi 1-1.5 dcl vody, privediem do varu a keď sa všetok rozpustí, sirup vlejem do omáčky. Všetko spolu krátko prevarím, ochutnám, či je dosť slaná. Omáčku podávame s domácim zemiakovým chlebom. Dobrú chuť!

 
Nech naďalej
svetlo strieda tmu
žltá vteká do modrej
aby zelenej bolo
nadostač.

Voda nech vždy nájde
vyrovnanú hladinu
a nech aj v roku 2018 globálne platí
Newtonov gravitačný zákon
a Zem nech rozvoniava po daždi.

Nech už toľko neprepočítavame.
Elementov bude stále päť.
Hlasy tichých nech počuť  viac
hluční nech sa stíšia
načúvajú šepotu.

Nech sú nové dni jemné a sladké
a my chrumkaví
ako Crème brûllée
zľahka posypané
sušenou levanduľou.

Ozvena detského smiechu
nech je liečivým balzamom
a naše rany nech sa hoja
  nech nebolia ako keď rastieme
a prepájame sa neviditeľní.

Myšlienky nech dýchajú.
Poznanie.
Vnímavosť.
Súcit.
Pokora.
Láskavosť.
Nech to nie sú prázdne slová.
Nech horia!
A naše kroky doprevádzajú.

PF 2018

Matcha Cheesecake

Bolo to dávno v lete, keď som prvý krát držala v rukách Matcha Mint, organický prášok zo zeleného čaju*. Odhliadnuc od avizovaných mnohých priaznivých účinkoch  na ľudské telo, zaujímala ma jeho chuť.  Pripomína špenát, či trávu. Sila  chuti a  horkosť čaju Matcha ma zaskočila a myslím, že v dobrom. Jemným rozomletím a trením čajových lístkov medzi kameňmi vzniká zelený prášok plný zdravých živín a antioxidantov, ktoré údajne chránia pred srdcovými ochoreniami, zlepšujú reguláciu cukru v krvi, znižujú krvný tlak, zrýchľujú metabolizmus, spomaľujú rast rakovinových buniek a celkovo priaznivo vplývajú proti starnutiu ľudského organizmu. Odporúča  sa piť denne jednu šálku Matcha čaju. S kvalitou prášku stúpa aj jeho cena.

Pripájam recept na Matcha cheesecake. Čerpala som zo zahraničných internetových stránok a vlastných skúseností s pečením  cheesecake dezertov. Cheesecake zažíval na Slovensku svoj boom pred piatimi rokmi, nie však v tejto neobvyklej  chuťovej variácii.

MATCHA CHEESECAKE 

Korpus:

·         200 g drvené sušienky (napr. Lotus, BeBe, Oreo, použila som podlhovasté piškóty Savoiardi)

·         100 g zmäknuté maslo

Krém:

·         500 g mascarpone

·         100 ml šľahačka

·         50 ml mlieko

·         50 ml voda

·         2 veľké vajcia

·         100 g práškový cukor

·         2 PL Matcha prášok

·         1 ČL lyžica vanilka 

·         2,5 PL kukuričný škrob (môžno použiť Zlatý klas)

Postup:

Rozdrvené sušienky zmiešam s maslom a natlačím do tortovej formy (klasickej) vystlanej papierom na pečenie. Aby bol korpus v  rovine, pomôžem si  pohárom s rovným dnom a pekne popritláčam po celej ploche. Rúru predhrejem na 170 °C. Korpus vo vyhriatej rúre predpečiem a nechám mierne vychladnúť. Teplotu v rúre redukujem na 150-160 °C. Krém je rýchlo hotový, treba dodržať postupnosť surovín. Suché suroviny zmiešam, s vanilkou nepodvádzajte a dajte poctivú drť z vanilkových luskov, alternatívne vanilkový extrakt. Nie vanilkový cukor, ani jeho napodobeniny. Vanilková cukor by krém zbytočne presladil a ubral mu na zamatovej delikátnosti. Pridám mascarpone, premiešam a postupne riedim ostatnými tekutinami. Vajcia zašľahám nakoniec po jednom, len toľko, aby sa zapracovali a vznikol hladký krém. Neprešľahať, cheesecake by sa pri pečení dvihol ako tvarohový nákyp,  a to nechceme. Krém navrstvím na predpečený vychladnutý korpus, uhladím a vložím do rúry na rovných  60 minút. Potom vypnem, v strede by mal byť ešte mierne tekutý a natriasať sa, nevadí. Nechám ho chladnúť v otvorenej rúre a po úplnom vychladnutí ho uzavriem a odložím na noc do chladničky. Najlepší je dobre odležaný na druhý - tretí deň. Matcha cheesecake servírujeme so sezónnym ovocím, alebo aj bez. Na vrch možno pridať nesladenú šľahačku alebo zasypať cez sitko práškom Matcha,  prípadne oboje.

Vychutnajte si tento lahodne krémový dezert vychladený so šálkou horúceho  zeleného čaju. Vzhľadom na obsah čajového kofeínu nepodávame malým deťom a v neskorších hodinách dňa. Na rozdiel   od kávového kofeínu, ktorý niekedy so sebou prináša „bzučanie“ a nervozitu v tele,  kofeín, ktorý zelený čaj obsahuje  vám dodá sústredený pokoj a relaxáciu bez ospalosti.

* Matcha Mint  zoženiete na príjemnom mieste v  eshope https://www.popradske.sk/

Guľky ako od Marlenky

Rýchly recept pridávam a venujem všetkým pracujúcim maminám, ktoré musia toho veľa stihnúť a často na poslednú chvíľu. Poznáte  malinké, mäkkulinké a predražené guľky od Marlenky? Zbožňujem ich.

Vyskúšajte môj recept.

Potrebujete:

• balenie medových plátov
• skaramelizované salko
• 100 g zmäknutého masla
• 1 ks perník na strúhanie

Medové pláty namrvím do väčšej misky, čistými dlaňami, upokojuje to podobne ako strúhanie pasteliek alebo premŕvanie sa v piesku.  Pridám Salko,  maslo a opäť dlaňami starostlivo miešam a miesim do kompaktnej masy, ktorú odložím na polhodinu do chladničky. Perník najemno nastrúham do plytkej misky. Zo zmesi tvarujem guľky, ktoré obaľujem strúhanom perníku. Guľky podávam v papierových košíčkoch. 

Prajem vám pokojné,  lásky a splnených snov plné Vianoce!

A.

O vianočnom stromčeku

Vianoce môjho detstva boli o tom, že stromček nebol dokonalý, vždy bol trochu nakrivo. Zdobil sa vpredu a vzadu narovnako. Musel byť z každej strany symetrický a rovnomerne ozdobený. Vešať na stromček mohol len otec, my deti sme mu smeli ozdoby  podávať. Neskutočne sme sa na to tešili. Kým sa stromček dostal do našej obývačky, otec ho dvakrát naporiadok zapil. Na jeseň išli chlapi stromky do hory vyberať a označovať, potom týždeň pred sviatkami odrezať. Keď sa stromček tesne pred Vianocami ocitol v pivnici, už sme sa naň s mladšiu sestrou nedočkavo triasli. V predvečer Vianoc ho otec vyniesol a osadil do stojana. Veľa pri tom "bohoval a kristoval". Nakoniec mama vzala špagát a o garnížu ho pri špici uviazala a dorovnala. Ach, ako len rozvoniaval. Keď som šla večer späť, ešte som raz nazrela do obývačky, či tam naozaj stojí. Zdobenie stromčeka sa konalo na Štedrý deň dopoludnia - a bol to totálny (otcov) systém. Najskôr svetielka.  Tie pravdaže pár dní predtým odskúšal, pokazené vymenil a celú reťaz sfunkčnil. Kým ich zavesil a hlavne rozmiestnil ku svojej spokojnosti,  pospomínal všetkých svätých. Potom nahodil špic, veľké gule, malé gule, kvaple. Nasledovali nugátové salónky obalené v papieri - obaly mama  nastrihala z jemného  papiera v bielej alebo pastelovej svetloružovej farbe v čase adventu po nociach na tenké strapce a ešte ich našuchorila, boli krásne. Keď boli sviatky v plnom prúde, milovala som neskoro  večer sama sledovať telku v tme  pri vysvietenom stromčeku. Iba som rukou siahla dozadu a zvesila salónku, teda dve, spolu zviazané. Opatrne vybalila nugátový cukrík a slastne ho zjedla, až kým sa nerozpustil. Najprv jeden, potom druhý. Niekedy oba naraz, mala som plné líca nugátu. Obal zo salónky som naspäť zatočila, aby vyzerala neporušene a akože plný nugátového cukríka  a zavesila na pôvodné miesto. Po salónkach sme na stromček vešali 'čukoládové'.  V tomto štádiu už otec poľavil, takže sme mohli i my zdobiť. Samozrejme nás v jednom kuse džubal, aby sme vešali aj dozadu, aj dolu..Všade rovnako. "Čukoládové"  boli domáce čokoládky zabalené do rôznych ozdobných staniolov. Vyrábali sa vždy u babky v kuchyni sediac na štokrlíkoch, v niektorú adventnú nedeľu. Babka do veľkej misy zamiesila ceru, kakao, práškový cukor a rum. A nevedno čo ešte, recept sa neuchoval. Urobila zmes, ktorou sme plnili všakovaké formičky vystlané kúskami staniolov. Tie sa uzavreli a vyklopili na plech. Keď po týždni poriadne stvrdli, navliekli sa v ďalšiu nedeľu ihlou na  nitky a boli pripravené na stromček. Jesť sa to nedalo, aspoň mne nechutili, ale stanioly boli kadejaké (predstavte si napríklad taký staniol z Fidorky), z roka na rok odkladané.  Keď sa čukoláda vybalila, staniol sa pekne vyrovnal a odložil - zas k roku. Nedajboh ho zahodiť, zhužvať. Keď sme cez rok jedli Fidorky, či nejakú lepšiu bonboniéru, stanioly sme s patričným uspokojením (pierko k pierku) nechtami vystierali a odkladali na tento účel. Mávali sme borovicu a musela mať čo najviac polí. Otec pochádzal z deviatich súrodencov a v čase vianočných sviatkov sa rodiny navštevovali a stromčeky porovnávali. Samozrejme ten náš bol vždy najkrajší, aspoň podľa môjho otca a doteraz to tak je, ani brvou nemihne, keď to tvrdí. Ujo Toňo,  švagor otca a jeho bratov  (ten,  čo dal Biokovo v jarmilkách) mával smrečok a nad smrekom sa sa Drábikovci vždy uškŕňali.  Vianočný strom - to musela byť poriadna borovica na pol izby, aby sa im to rátalo . S dojatím si na tieto vianočné rituály môjho detstva,  ktoré sa každoročne opakovali, spomínam.

Novoročenka

Posielam novoročný pozdrav z kuchyne Na háji.  Áno, varím - žijem - dýcham - lietam. Áno, viem. Blog prestupuje na mieste. Alebo na vedľajšej koľaji. Tvorivá kríza? Nedostatok času? Aj, aj, aj.  

Šla som vám iba poslať péefko a zopár fotiek z novoročnej prechádzky, no nedá mi nenapísať, že pod stromčekom som si okrem lásky našla ďalšie knihy, ktoré rozšíria moju kuchynskú knižnicu. Prvú kuchársku knihu v slovenskej reči od Jána Babilona  milujem na prvé nalistnutie. Kde inde by som sa naučila, čo znamenajú slouká ako lúživo, tabla, fáša, špricne. Aká je to  brunátna  polievka, omáčka, atď., koľko je to lót, holba, funt? Ako som mohla žiť a nevedieť, že existuje  najmenej  päť spôsobov, ako pripraviť škvareninu, aký je rozdiel medzi nákypom a fámom? Vetné spojenia ako "na toto cesto sa musí použiť čerstvé maslo, lebo len ono má tú vládu, aby cesto mohlo rásť dovrchu" jednoducho nemôžu zanechať moju dušu chladnou. Potešilo ma, že v kastróle sme varili ešte skôr ako sem prišli knihy od Jamieho Oliviera. Mimochodom aj jeden Jamie sa mi ušiel, tiež pokračovanie skvostnej Julie Child. Na Silvestra som skúšala podľa nej francúzsky chlieb, ktorý je rozpísaný a rozkreslený na dobrých 10 stránok (podaril sa). 

Prajem vám krásny a šťastný 

Nový rok 2016, 

nech nám to varí 

a nech sa dokážeme tešiť z každodenných maličkostí,

 darovať úsmev okoloidúcim 

a súcitiť s bolesťou druhých.

 ♥

Pozvánka na Malý trh, tekvicový chleba a niečo navyše

Milí moji, 

prešiel rok - čo prešiel - preletel a opäť vás pozývam na Malý trh do Bytče. 

Na ten minuloročný si veľmi rada a s príjemnými pocitmi spomínam. 

Bola to čistá energia, veď pamätáte...

Aj tentokrát sa stretneme sa v Kultúrnom dome, začíname už o pol deviatej. 

Prinesiem domáce ruské medové torty. 

Kto si privstane, nájde u mňa sladké oplátky - pred rokom sa vypredali ako prvé.

 Neraňajkujte, v mojom stánku sa môžete dosýta nafutrovať - 

pripravím čerstvé toasty s tradičnou aj netradičnou náplňou. 

Verím, že ochutnáte aj vafle  plnené dusenými jablkami so škoricou, šľahačkou, 

poliate ganache alebo golden syrupom - podľa vlastného výberu.

Snáď stihnem a prinesiem i nejaké prekvapenie. 

Teším sa do skorého videnia!

Andrea

Pripájam zopár jesenných receptov:

Tekvicový chleba

• 300 ml postrúhanej tekvica /aj so šupkou)
• 1 kg pšeničnej chlebovej múky T650 (možno kombinovať s celozrnnou špaldovou, ražnou...)
• 600 vlažnej vody
• 43 g čerstvých kvasníc (kocka)
• 1 polievková lyžica drvenej rasce
• 1 polievková lyžica ľanových semienok
• 1 polievková lyžica soli

Z vody, kvasníc a hrste múky zamiešam kvások, ktorý nechám 15 minút prejsť, vybublať. Múku preosejem do väčšej misky, zmiešam so soľou, rascou a ľanom.  Zopár lyžíc múky (cca 100 g) odložím na podsypanie ošatky a prácu s cestom na doske. Pridám najemno postrúhanú tekvicu, zalejem kváskom a vypracujem kompaktné hladké cesto. Pomáham si mixérom s nadstavcami na miešanie kysnutého cesta. Cesto nechám poriadne vykysnúť, 90 - 120 minút. Keď vykysne,  vyklopím ho pomocou stierky na múkou posypanú pracovnú dosku a rozdelím na 2 alebo 3 časti. Záleží, akú máte veľkú ošatku, resp. nádobu na kysnutie chleba. Ak nemáte ošatku, z uvedeného množstva pohodlne upečiete dva podlhovasté chlebíky.  Cesto na chleba treba v múke ponaťahovať a poprekladať do želaného tvaru. Ošatku alebo košík na kysnutie podsypať trochou múky a do nej bochník cesta preložiť a nechať pred pečením podkysnúť. 

Rúru nahrejem na maximum, aspoň 20 minút. Do takto vyhriatej rúry vložím plech s bochníkom nakysnutého chlebového cesta. Rozprašovačom naplneným čistou vodou chlieb rýchlo niekoľkokrát zastriekam a zatvorím rúru. Má to vplyv na vytvorenie kvalitnej chlebovej kôrky. Po 15 minútach pečenia na maximum teplotu uberiem na 180°C a dopekám ďalších 30-40 minút. Ak by sa zdalo, že kôrka je tmavá, po znížení teploty chlebík zakryte papierom na pečenie a ochránite ho tak pred prílišným prepečením. Záleží od rúry, každá pečie inak. Po upečení chlieb položím na mriežku, nechám vychladnúť.

Poklopkám, prežehnám a potom nakrojím. Najlepšie chutí je s obyčajným maslom.

Na obrázku vidíte jednoduchý  rebarborový koláč.
Vyvaľkám lístkové cesto,
Husto naň uložím plátky umytej pokrájanej rebarbory.
 Pocukrujem ju hnedým cukrom, zalejem rozšľahaným vajíčkom
Pečiem vo vyhriatej rúre na 180°C, až do upečenia.
Chrumká, je kyselkavý a keď zjem prvý kúsok, neviem sa zastaviť a ukrajujem ďalší a ďalší.

Kačacie prsia na spôsob roastbeef

Pozdravujem Ťa, Igor,

konečne sa ku mne dostali cukiny z francúzskych semienok odrody  Niçoise, ktoré si mi vlani pre Vianocami poslal v balíčku plnom milých prekvapení.  Vo Francúzsku sú cukiny kľúčovou zložkou ratatouille -  obľúbeného gulášu z letného ovocia a zeleniny pripravovaného na olivovom oleji,  ktorý sa podáva ako príloha, poprípade  samostatne ako obed s chlebom. Už som ti písala, že výhonky cukín, ktoré som presadila z kvetináča do záhrady v počte 12 ks zožrali slimáci, a ten jeden, čo prežil od samého desu zo straty súkmeňovcov zakvitol, no nezarodil. Cukinové semienka som však prezieravo rozdala ďalším známym a tak sa dnes teším z cukín, ktoré ku mne prišli z troch rôznych záhrad. Vnútro majú tvrdé, slabo žlté, bez semienok a nie sú natoľko vodnaté, ako tie naše zelené klasiky. Chuťovo sú perfektné, dokonalé. K mäsku som ich jednoducho iba upiekla na olivovom oleji v rúre, ktorú som predhrievala pre opečené kačacie prsia. To bol vlastne prvý krok v príprave celého menu, pozstávajúceho z kačacích prsíčok pripravených na spôsob roastbeef preliatych redukciou z červeného vína, podávaných s pečenou cukinou Niçoise a v kačacej masti fritovaných zemiakových dukátov. 

Prejdime si zoznam potrebných surovín:

• kačacie prsia
• soľ
• čierne mleté korenie
• olej
• zemiaky
• cukina 

Z asi polmetrovej ťažkej cukiny  použijem cca 1/3, ktorú  umyjem, koniec odkrojím  a zvyšok pokrájam na plátky hrubé približne 8 mm a každé koliesko rozdelím na 4 časti. Na plechu ich prelejem olivovým olejom, nasolím, rukami premiešam aby sa všetko prepojilo a plech vložím do rúry, ktorú nahrievam na 220°C. Zemiaky očistím, nakrájam na hrubšie dukáty a dám ich  na 10 minút predvariť do slanej vody, z ktorej ich potom zlejem a nechám odtiecť v sitku. Ďalším krokom je vykostenie kačacích prsíčok, ktoré následne umyjem. Kožu na nich zľahka nakrojím do mriežky, dám pozor, aby som nezarezala do mäska a neprišla tak o šťavu, ktorú chcem za každú cenu udržať vo vnútri. Kačacie prsia poriadne nasolím a okorením čiernym korením. Na panvici dám zohriať olej a keď sa nahreje do správnej teploty - kačacie prsia doňho vložím a fritujem dozlatista a chrumkava - z každej strany po 3 minúty a krátko aj z bokov, aby sa uzavreli a  aby z nich prebytočná masť, nie však šťava  jednoducho vytiekla. V čase keď sú prsia v panvici hotové predpokladám, už mám upečené v rúre cukiny. Tie potrebujú  tak 20 minút v  horúcej rúre, ktorú počas ich pečenia zopárkrát otvorím, aby nahromadená para unikla a cukiny získali kôrku. Takisto predpokladám, že mám pripravené zemiaky, ktoré bezprostredne  po tom,ako vytiahnem kačacie prsia, rovno vložím do výpeku, kde ich fritujem, až kým nemajú žltohnedú chrumkavú kôrku a hotové ich nechám stiecť od prebytočného tuku na sitku. Kačacie prsia ihneď po vytiahnutí z  panvice vložím do pekáča, ktorý dám na 8 minút do ideálne vyhriatej rúry. Tam ich nakumulované teplo  dokončí do dokonalej podoby. Výpek čiastočne zlejem a do zvyšku  vychrstnem za pohár červeného vína, dala som portské a nechám prebublať, kým nie je redukcia na poliatie mäska hotová - ide to veľmi rýchlo, celé to zhustne do medovej ťahavej konzistencie. Prsia po chvíľke odpočinutia nakrájam na tenké zružovelé a šťavnaté plátky a podávam jedno s druhým  tretím, zapíjame už otvoreným červeným vínkom.

Inšpiráciu na takto pripravené kačacie prsia som čerpala u Jamieho Oliviera, nate:

Duck Breast on a Bed of Leeks