Poctivý kvasový chlebík ražný

Chlebíky pečiem už nejaký ten rok. Kvasnicové. Zemiakové. Recept tajný, chlebík výborný, úžasný. Od mojej švarginky, s pôvodom receptu u babičky môjho partnera. Teda v ich pekárni. Upečiem krásny veľký vysoký z kila múky, ani ošatku nepotrebujem.

S kvasovými sa bavkám asi mesiac. Je to kumšt. Každý jeden, čo som upiekla z môjho kvasu Annik  sme zjedli, ale každý bol kúsok iný, ako ten predtým. Netvrdím, že tento  je ideálny, ale je výborný, asi najlepší z tých, čo som upiekla z kvasu. Teda výborný bol aj uplne ten prvý, upečený z kvasu, podľa Fizule ale bol z bielej chlebovej muky, takže ten sa mi až tak neráta. Chcela som dosiahnuť chutný zdravý kvasový chlebík, z ražnej, nie pšeničnej múky. Neni to vôbec jednoduché. 

Skúšala som aj rôzne pomery, medzi bielou a ražnou a špaldovou...také aj onaké. Čítam o kvasovom chlebíku čo sa dá, kde sa dá. V Čechách to ním priam vrie. Všetci pečú vlastné pecne. Je to nádhera upiecť si doma vlastný poctivý chlebík, mäkkučký, voňavý, s chrumkavou kôrkou. Dobre stráviteľný. Čo je ešte lepší na druhý, na tretí deň (ak z neho niečo zostane!). Taký, čo vám nesplesnivie. Neobsahuje všelijaké urýchľovače a stabilizátory chuti a iné prídavné látky.  Alebo bagetky, či dalamánky. Tie zamrznuté falzifikáty pečiva z reťazcov už doma nechcem ani vidieť. 

Kvas mi krásne dozrel, vonia po ovocí, cesto z neho už perfektne prekysne, takým iným spôsobom ako to kvasnicové. 

Takže poďme na recept na tohto fešáka:

V deň prvý o 16 - tej hodine som ho zamiesila takto:

• 600 g ražnej tmavej chlebovej múky preosiatej
• 1 polievková lyžica (nie kopcom) soli
• 1 polievková lyžica kmínu, alebo rasce, už ako tomu doma hovoríte
• 2 polievkové lyžice tekvicového a slnečnicového semienka (mám takú natural zmes)
• 300 ml vody
• 3 lyžice kvasu Annik

• 1 polievková lyžica včelieho medu ( to som si vymyslela, spomenula som si, že Taliani dávaju med do pizzového cesta, tak som to riskla - a dobre som spravila, cestu neublížil)

Múku som zmiešala najskôr so sypkými surovinami a následne s kvasom, medom a vodou. Obyčajnou vareškou, žiadne hnietenie ani miesenie rukou. Pekne sa to spojilo, cesto som prikryla utierkou a nechala odpočívať na šporáku. Nabudúce pôjde do rúry, dočítala som sa dnes, že tam je najstabilnejšia teplota v byte, či dome.

Druhý deň ráno o šiestej (vstávam vtedy, kedy moje deti ☺) som ho krásne nabublané premiešala a popodsýpala múkou. Nechala som ho odpočívať ešte hodinu. Potom som si zapla rúru na maximálnu teplotu a vložila do nej nádobu na pečenie. Žial, okrúhlu misu z jenského skla s vrchnákom sme minulý týždeň rozbili - tá bola na tento účel ideálna.  Takže som kúsok improvizovala. Na plech som dala vysokú tortovnicu a na ňu prišiel vrchnák - obrátená zapekacia misa.

Po polhodine nahrievania som pekáč vytiahla, šupla do nej cesto, vrch som  uhladila, posolila morskou soľou, poprskala vodou, zakryla a šup ho rýchlo späť do rúry. Prvých 20 minút sa chlebík piekol na maximálnej teplote, zakrytý vrchnákom. Potom som vrchnák sňala a teplotu ubrala na 180 °C, pričom takto som ho dopekala ešte 40 minút. Stačilo by mu možno 30 minút -  spodnú kôrku mi trochu chytilo.

Zvyšok už vidíte na fotke. Chlebik pred prvým nakrojením nezabudnite nechať riadne vychladnúť, najlepšie na mriežke. Uchovávajte ho zabalený v utierke.

Dnes bola u mňa na návšteve bývala kolegyňa so svojím babätkom Marekom, chlebík jej veľmi chutil, tak som jej nabalila Annik pre jej syna Patrika, ktorý má ledva 18, ale na Vareche už má svoje recepty, je z neho šikovný kuchár - gurmán. Tak som zvedavá, či sa pokúsi upiecť svoj prvý chlebík a postará sa o Annik ako treba ☺☺.

PS:  Zháňam ošatku.

kučeravý petržlen už raší :))