Zdravím vás, moji milí.
Advent vrcholí a o pár dní tu máme Vianoce. Počasie vonku je mrzuté, všade blato, hmly a mrholenie. Od Vianoc, na aké si pamätáme z detstva, to je vzdialené asi tak, ako nákupy v prepchatých nákupných centrách od nákupov na námestíčku, kde si obyčajný smrteľník najskôr odstál radu na banány, potom na kapre a nakoniec na vianočný TV program. Pamätám si treskúci mráz, keď som vo vyšívanom kožúšku, čo tak rozprávkovo hrial, možno desaťročná vyšla z domu už pred piatou hodinou rannou. Sídliskom sa ozýval zvuk lopát, ktorými sa odhadzuje sneh, ktorého teda za noc nakydalo. NAKYDALO. To je niečo, čo moje mladšie deti zatiaľ nezažili, resp. nepamätajú si. Matejko, keď sa štyri roky tomu takto pred Vianocami narodil, vonku mrzlo, snežilo. Bolo nádherne, čisto a vydržalo to až do Vianoc. Takže vyšla som z domu a úzkou cestičkou v metrovom snehu som sa brodila do mesta, ktorénebolo vyzdobené mega adventným vencom a štýlovým osvietením. Avšak ľudia, ktorí sa ponáhľali za svojím cieľom ako ja, vydychujúci bielu paru, ktorá im pod nosom v lepkavých kryštálikoch primŕzala, mu dodávali nezameniteľné teplo a čaro. Pred novinovým stánkom už bola menšia šóra, rýchlo som sa zaradila. Rada narastala, krútila sa dolu ulicou. Dnes tam už PNS stánok nestojí, je tam banka. Trpezlivo sme prestupovali z nohy na nohu, aby nám bolo teplejšie a dúfali, že počet kusov Televízie s vianočným programom bude dostatočný, aby sa ušlo jedno vydanie aj nám. K tomu obligatórne sobotné Pravda, Práca, Smena, Cieľ, Stop, Dorka, Kamarát. Ak bola podpultová Burda pre mamu, bolo to jednoducho úžasné. Vianočnú Televíziu, či dnes už Eurotelevíziu kupujeme doposiaľ, ale už tom absentuje tá nedočkavosť v listovaní, aký program nám na sviatky v telke pripravili, to krúžkovanie, neraz programov, ktoré sa prekrývali a nedali ani sledovať - každý člen rodiny krúžkoval inou farbou. Posledné roky pozerám TV-bedňu výnimočne a úplne sporadicky. Z ostatných Vianoc mi utkvel film Vianočné oblátky, ktorý si rada pozriem, aj opakovanie. Dokonale vytieňoval atmosféru štedrého večera, ktorý my všetci tak veľmi milujeme, a deti najviac. Tieto Vianoce majú pre mňa osobitý ráz. Obchody vynechávam, vypekanie a prejedanie vynechávam - beztak to pripadlo len na mňa, i keď som porozdávala na všetky strany, stále toho bolo priveľa. Aby som vás celkom nevystrašila - ok, spravila som vanilkové rožky, bez ktorých sú Vianoce akosi nepredstaviteľné (a ešte bez oblátok, medu a cesnaku). Spravila som tieto guľôčky (recept nižšie), v stredu ráno upečiem vianočku a dosť sladkého! Namiesto majonézového šalátu bude cviklový, kapra spravím na slanom masle, bez vysmážania. V sobotu naši chlapi vyrážajú do lesa pre vianočné stromčeky, v nedeľu zase ja s Gordonkom a kamarátmi do hory na tradičnú čačinu. Advent trávim premýšľaním o ľuďoch bez domova, tuto kúsok od nás žijú v lese - ak sa podarí, pošlem im trochu domáceho jedla. Súcitím s dvomi ženami v mojom okolí, obe iba pred pár dňami prišli o drobčeka (fazuľku, či šošovičku), ktorý v nich rástol a zrazu je tá nádej fuč, v nenávratne. Súcitím, lebo dobre viem aké to je..:(( Premýšľam tiež o tých, ktorý Vianoce trávia celkom osamote alebo bez tých, s ktorými by ich najradšej trávili. Som rada, že naša starká ešte tento rok zvládne presun k mojim rodičom a u nich sa spolu všetci stretneme. Teda nie všetci, lebo sestra Gabika so svojou rodinou vianocujú na Srí Lanke. Žijú ďaleko, zvykli sme si, pokiaľ sa na to dá zvyknúť, ale práve na Vianoce budú nám všetkým veľmi chýbať. A moja Bejka. Vianocuje u svojho tatina - každý rok na striedačku. Prinesie nám aspoň betlehemské svetlo a na druhý deň sa už vystískame. Nepotrebujem drahé dary, najnovšie módne hity, či stôl prehýbajúci sa dobrotami. Stačí jednoduchá skromnosť vo všetkom, čo do jedla, čo do výzdoby, čo do darčekov. Prítomnosť milovaných, láskyplné a veselé stretnutia s rodinou, priateľmi, trochu tradície, trochu bláznovstva...ten sneh by bodol! Vždy s koncom roka na mňa sadá melanchólia, tí, čo ma lepšie poznajú, vedia..tento rok prichádza o pár dní skôr a človek sa jej ťažko bráni. Dúfam, že som vás ňou neotrávila a užijete si tie najkrajšie Vianoce!
Mandľovo - kokosové guľky s marcipánom
- 180 g mletých mandlí
- 100 g mletého kokosu
- 1 plechovka zahustené sladeného mlieka plnotučného
- 50 ml zahusteného mlieka 9 % -ného (zvyšok si dajte do kávy v sviatočných dňoch)
- 70 g pravého marcipánu
- mletý kokos na obaľovanie
Mandle, kokos a mlieka zmiešam v miske a zmes nechám odležať aspoň hodinu. Z marcipánu si narobím guľôčky v priemere necelý centimeter, ktoré obaľujem zmesou a tvarujem guľky, ktoré vyváľam v kokose. Z časti zmesi narobím miniatúrne rožteky, ktoré po presušení cez noc obalím v čokoládovej poleve. Práca s cestom ide lepšie s vlhkými dlaňami.
Nech vám chutia.
zdroj foto: Pinterest |
Vianočné prianie
Keď vianočný plamienok sa rozhorí
a všetci máme k sebe blízko,
prajeme si, nech sa nám všetko vydarí
a nikomu nie je v srdci úzko...
Prajem vám nezabudnuteľné Vianočky ♥
Andrea