Piatok v Špagetérii SiJa

Minulý piatok sa diali veci. Splnili sa mi rovno dva sny a možno aj tri. Dávajte si pozor na svoje sny, lebo naozaj sa plnia!  Za prvé: Sisa a Janko, majitelia prvej žilinskej špagetérie, ktorú nájdete na Mariánskom  námestí, pod laubňami, hneď ako vyjdete z Farskej uličky a dáte sa doľava, smerom k radnici, ma vpustili do svojej kuchyne. Hmm, nie do svojej doma, ale do svojej reštauračnej. Piatkové popoludnie až večer som trávila v Špagetérii SiJa - tam mi veľkoryso umožnili byť súčasťou bežnej prevádzky podniku, dokonca mi umožnili motať som popod ruky ozajstnému kuchárovi Pištíkovi a  variť pre neznámych. Majitelia vložili do mňa dôveru, a ja som prijala, keď mi Sisa navrhla, aby som navarila pre šesť ľudí, ktorých si chceli spoločne s Jankom uctiť dobrou večerou. Ani neviem, či som zaváhala, ak áno, tak skutočne iba na moment. Do vecí, ktoré milujem idem bez váhania. Rada chystám jedlo pre veľa ľudí, preto máme doma masívny dubový stôl pre osem osôb, zmestia sa aj dvanásti. Pocit uspokojenia z toho, že  iným chutí, čo som s láskou pre nich nachystala a navarila,  patrí do tej časti Maslowovej pyramídy potrieb, kde sa bavíme  o sebarealizácii, aspoň ja to tak mám, takže vysoko. Pri zostavovaní menu som prihliadala  na fakt, že hlavným artiklom reštauračného zariadenia,  akým je špagetéria, sú špagety. Cennými radami ma zahrnula Ela (oslovujem ju vznešene -  Elena) z foodblogu Moja turecká kuchyňa, s ktorou som intenzívne vybrané recepty v týždni bezprostredne pred akciou konzultovala. Ďakujem jej za podporu, humor a láskavý nadhľad. Za spoločné slintanie nad jedlami, ktoré sme v našich debatách pospomínali a ktoré pri tejto príležitosti svoj priestor nedostali. Veď niekedy nabudúce.

Predstavím vám menu, ktoré som varila. Varila, ako varila. Stála som pri panvici s omáčkou, miešala a miešala, snívala svoje sny s otvorenými očami, k čomu bežne skĺznem a vyvárala v omáčke varechu. Ako trefne poznamenal Pištík. S prípravou menu mi  ochotne, a najmä trpezlivo, voči mojim varičským manierom (trolililinku menšie a pekne ich uhlaď, nech sú hladké) pomáhala Katka. Čistila, krájala, guľôčky gúľala:

- Takto si to predstavuješ, Adi?  

- Áno, presne tak, si veľmi šikovná!

A potom, ja som mohla stáť pri bublajúcej paradajkovej omáčke a miešať a pozerať sa von oknami so zimomriavkami, ktoré mi behali po chrbtici. Pozerať sa, ako Mariánskym námestím prechádzajú davy ľudí, zúčastnených na piatkovej demonštrácii v Žiline a premýšľať o veciach... Chcela som, aby ste vedeli, že Katka, Sisina sestra, je úžasná žena! Nepovedali by ste, že ma päťdesiatku na krku. Behá maratóny, bežkuje dlhé trate, lozí na vrcholy veľhôr zimou, letom a žije krásny život. Najbližšie vyráža na cestu do Toskánska,  ktoré ide s priateľmi prebicyklovať  a spoznávať pri tom chýrnu toskánsku kuchyňu,  život v  dobových  vilkách,  postavených medzi olivovými hájmi a vinicami,  zo svetlého kameňa, ktorý v horúcom lete schladí. Aj ja si prosím!

MENU

Predjedlo

Šalát z ružičkového kelu - recept aj s popisom chutí som zverejnila pred časom tu.

Hlavné jedlo

Krémová polievka z pečených zemiakov a šalotky
Recept:
Kilo zemiakov ošúpem, nakrájam na dukáty. Alebo o to poprosím Katku. Dve tri šalotky očistím, nakrájam na polky alebo štvrťky, podľa veľkosti cibulí. Na plechu  posolím rukami spolu premiešam a  pomasírujem olivovým olejom. Pečiem vo vyhriatej rúre na teplote 200°C  do zlatista, trvá to asi 20-30 minút. V hrnci na rozohriatom olivovom oleji restujem červenú cibuľu  postrašenú čiernym mletým korením, pridám upečené zemiačky a chrumkavú šalotku. Chuť polievky vylepší štipka nastrúhaného muškátového orieška. Zalejem približne litrom vývaru, ideálne redukovaného pomalým varom. Možno použiť zeleninový, kurací alebo hovädzí vývar, prípadne kombinovaný. O tom, ako pripravujem poctivý vývar som sa rozpisovala tu. Spolu uvediem do varu a ponorným mixérom rozmixujem do krému. Zvyknem vývar pridať po častiach, najskôr mixujem s menším množstvom vývaru. Až keď je polievka hladká krémová, podľa hustoty pridám zvyšok vývaru.  Zjemním smotanou na varenie, alebo smotanou na šľahanie. Podávam s kúskami opečenej gazdovskej slaninky, s čerstvou pažítkou. Polievka mala úspech, hostia ju pochválili. Vypýtali si a dostali na ňu tento recept. 

Špagety s mäsovými guľkami v paradajkovej omáčke (Spaghetti con polpette al sugo)

Špagety v reštaurácii pripravujú čerstvé, varia sa tri minúty a boli chuťovo najlepšie, aké som kedy jedla. MŇAM! Pred samotným varením som vošla do podniku a nechala sa v anonymite obslúžiť ako bežný zákazník. Dala som si špagety s omáčkou štyroch druhov syra. Zanedlho mi pristáli na stole a boli jednoducho perfektné.  Nemali problém priniesť mi na  požiadanie misku so strúhaným parmezánom, keď som ten v tanieri vyjedla a poprosila o prídavok.

Guľky a paradajkovú omáčku som pripravovala podľa receptu od mojej  Eleny. Elena má nádherný úsmev, dlhé štíhle ruky a šiesty zmysel pre dobré jedlo. Spolupracuje a pripravuje recepty pre Billa Kulinarium, konkrétne tento recept nájdete tu. 

Kombinovala som hovädzie a morčacie mleté mäso, a dali sme aj dve hrste parmezánu, nechcela som guľky ťažké a mastné. Paradajkovú omáčku, podobne ako keď varím bolognskú, treba variť dlhšie, aj dve a viac hodín. Miešam na slabom plameni, lebo vyprskuje, bubloce, páli ako taká čertica. Čas jej prospieva a dohotovujem ju s medom a balsamicom do finálnej, jemne skaramelizovanej chuti. Pri servírovaní parmezánom a  čerstvou petržlenovou vňaťou nešetrím.

Dezert

Creme Brûlée

Robila som väčšiu dávku, pre 10 ľudí. Rúru zapnem na nahrievanie 160°-170°, radšej menej ako viacej. Do plechu s vyšším dnom poukladám zapekacie misky. Liter sladkej smotany (najmenej 33%-tnej) v hrnci zohrievam na slabej teplote, spolu s 50g krupicového cukru a 2ks vanilkových strukov, ktoré najskôr prekrojím po dĺžke, vanilkovú dužinu zotriem nožom do hrnca ku smotane a prihodím aj struky. Vanilka je jedna zo štyroch ingrediencií, ktoré CB tvoria, pre mňa podstatná a veľmi obľúbená.  Občas premiešam, smotana sa nesmie dostať do varu, iba mierne zohriať, aby sa cukor v nej celkom rozpustil. Vedľa vyšľahám v miske 9-10 žĺtkov z veľkých vajec spolu s 50g krupicového cukru. Šľahám nie do nadýchanej svetlej peny, šľahám iba krátko, aby sa žĺtky prepojili s cukrom. Za stáleho miešania po troche vlievam zohriatu smotanu. Chce to trpezlivosť, aby sa masa nesekla, bola by to škoda, treba prilievať hlavne zo začiatku - po troche. Tekutú zmes prelejem cez husté sitko, nebojte vanilka pretečie a ostane v delikátnom pudingu, ktorý tento známy recept vo finále pripomína. Zmes ponalievam do mištičiek a plech prenesiem do rúry. Prilejem teplú vodu. CB sa pečie na nízkej teplote vo vodnom kúpeli. Stačí vody do polovice výšky misiek.    V rúre ponechám 35 až 40 minút. Keď je hotovo, CB sa môže v miskách jemne natriasať. Dezert nechám spolu s vodou dobre vychladnúť  a až potom misky preložím, uzavriem a dám do chladničky, najlepšie na noc. CB sa podáva so skaramelizovanou krustou z trošky krupicového cukru roztopeného flambovacou pištoľou. Strašne dobré a jemné niečo v ústach a je toho málo - to je Créme Brûlée.

Zaujímavé je, že kuchyňa reštaurácie je srdcom samotného diania v podniku, stolíky pre hostí sú rozmiestnené dookola a tak sme boli pod neustálym drobnohľadom hostí, ktorí prichádzali a odchádzali. Vôbec som to nevnímala, keď varím, som ako v tranze. Keby tam sedel kamarát, či hocikto známy, aj ho prehliadnem, pokiaľ by sa mi neprihlásil. Bol to vzrušujúci virvar, v ktorom sa vznášala vôňa výborného jedla zmiešaná s občasným chladom, ktorý prichádzal zo vstupných dverí, keď sa otvárali - zatvárali, premiešaný uvoľnenými hlasmi rozbiehajúceho sa piatkového večera, štrngotom príborov a pohárikov. Registrovala som periférne  a páčilo sa mi, ako sa Sisa s nevtieravou dávkou ženského šarmu prihovárala zákazníkom, zisťovala si tak ich spokojnosť s jedlom a službami. Spätná väzba a spokojnosť zákazníka je  aj v reštauračnom biznise kľúčová a prvoradá. Bez nej to proste nejde,  komunikácia musí plynúť obojstranne a plynule, bez prekážok. Do toho každú hodinu pôvabne zacinkali hodiny a oznamovali aktuálny čas. Domáci ich nevnímali, cudzinci, ako aj ja, vždy zbystrili pozornosť a načúvali, čo to...?Atmosféra v podniku bola s pribúdajúcim časom hrejivá a vrúcna, ešte viac domácka, dokonca som bola  svedkom  uzmierenia ako v pravej talianskej romanci. To všetko  v diskrétnom osvetlení (aj ja mám rada menej svetla ako viacej, len potom tie fotky...), a v priestore vyplnenom dobre naladenými ľuďmi. Keby som tam mala svojich blízkych, ostanem a dám si neskorú večeru znovu - tie ich geniálne špagety a omáčky pripravované v ten deň vždy freš, ktoré vám prinesú po zadaní objednávky veľmi rýchlo.

Ďakujem za túto neopakovateľnú skúsenosť, zase niekedy dovidenia v Špagetérii SiJa.

 

 

 

 

 

 

 

 

 

  

 

  

  

 

 

 

  

 

♥️

Domáce pappardelle

○

Predstavujem vám pappardelle s grilovanými cherry rajčinami,  cesnakom, rajčinami marinovanými v slnečnicovom oleji na slnku a so syrom Jadel.  Spravíte ich aj bez pomocníka akého mám ja, t.j. celkom ručne. Jednoduchá chuťová genialita, naviac vďaka surovému cesnaku prevencia pred chrípkovým obdobím, ktoré pomaly nastáva.

Recept na 3 väčšie/4 menšie  porcie.

Ingrediencie na cesto  :

○  200 g semolíny

○  100 g pšeničnej celozrnnej hladkej múky

○  3 vajcia, ideálne domáce, čerstvé, izbovej teploty

○  polievková lyžica olivového oleja extra panenského

○  štipku soli

○  štipku šafránu - na zafarbenie (realita nedostihla moje očakávania, čo sa farby týka)

Dochutenie, zdobenie:

○  cherry rajčiny

○  sušené rajčiny

○  čerstvý cesnak

○  olivový olej

○  bazalka

○  parmezán (mala som, ale viac mi šiel na chuť slanší český Jadel )

Zo surovín vypracujem hladké a pružné cesto.

Bochník cesta  prikryjem  nahriatou misou (v horúcej vode) a nechám pol hodiny odležať.

Potom už cesto len vložím do stroja, pridám spravny nastavec a ide to. Nožom ukrajujem v požadovanej dĺžke.  Myslím že aj ručne vyvaľkáte a vykrojíte podobné, možno aj krajšie pásy cestovín. 

Po 2 hodinách sušenia som ich vyvarila v slanej vode, čas som si zabudla poznačiť, no ochutnávala som priebežne, kým neboli al dente. Z horúcej vody som ich iba zliala do sitka, neprelievala ďalšou vodou.

Keď som cestoviny hodila do hrnca s vodou, súbežne som si pripravila prílohu k nim. Sušené rajčiny v oleji som mixovala na hrubšie kúsky, pridala som prepasírovaný cesnak, zamiešala. Cherry rajčinky som zľahka orestovala na olivovom oleji na rozohriatej panvici.

Na tanieri posypala syrom a bazalkou. Najlepšie sú, keď ich podávate ihneď. Nedočkavo  som fotila, aby som sa do nich mohla čím skôr pustiť.

A.

♥

Domáce tagliatelle jednoducho

Pod stromčekom sme si našli mašinku na výrobu domácich cestovín, konkrétne špagiet, rezancov, tagliatelle 3 rôznych veľkostí a  domácich gnocchi.

Nedočkavo, krátko na to, ako mužská osádka včera dopoludnia opustila našu domácnosť, som sa vrhla na prípravu tagliatelle. Pripojený návod bol na mňa kúsok komplikovaný, keďže chýbal kompletný nákres a označenie súčastí prístroja, no v texte boli tieto súčasti očíslované...takže som vsadila na svoju intuíciu a podarilo sa mi prístroj správne spustiť aj použiť, neskôr rozobrať a opäť zložiť.

Čo sa týka surovín na cesto, pripravila som základné bezvaječné, to v návode, neskôr bude dosť času na experimentovanie a skúšanie rôznych chutí, farieb a múk.

Do prístroja som nasypala 340g hrubej pšeničnej múky a zvrchu som naliala 140g vody spolu s lyžicou olivového oleja - počas mixovania cesta toto postupne vtekalo do nádoby s múkou. Mašinka v priebehu 5 minút vymiešala kompaktné nelepivé, ani mäkké ani tvrdé cesto. Po stlačení tlačítka EXT začala chrliť tagliatelle. Nádhera. Asi cesto nebolo úplne správnej konzistencie (závisí to od použitej múky), lebo tieto sa  začali miestami zlepovať, i keď som sa snažila hneď ich rozhadzovať na podloženej tácke. Po uvarení chutili výborne a hoci som ich nikdy neochutnala, takto nejako si predstavujem PÁRANCE ☺. Spôsobili to tie zlepené, tým pádom hrubšie kusy a tiež to, že nemali všetky úplne rovnakú dĺžku.

V mašinke ako odpad zostala asi tretina cesta (odložila som ho do chladničky a nasledujúci deň nastrúhala do paradajkovej polievky...prípadne by sa dalo použiť ako škubance do mliekovej polievky).

Jednu časť cestovín som poliala syrovou omáčkou na spôsob quatro formaggi a jedna porcia, ktorá sa dostala aj na titulnú fotku tohoto postu je premiešaná s kúskom masla, zasnežená nastrúhaným parmezánom a posypaná nasekanými vlašskými orechami. Mňam!

♥ ♥ ♥

Chitarra s omáčkou s bottarga di muggine a parmezánom

 

Viackrát som na mojom blogu spomínala kamarátku Silviku, ktorá je vydatá v Taliansku a žije tam už dlho, od svojej mladosti. Silvika nás naučila robiť tiramisu, ale aj lasgane, parmigiana di melange a ďalšie skvelé jedlá i dezerty z  pestrej talianskej kuchyne. 

Naposledy, keď mala prísť na Slovensko za mamou, poprosila som ju o láskavosť. Chcela som, aby mi priviezla potravinový nákup v hodnote okolo 50 Eur. Moje podmienky boli, aby kúpila miestne obľúbené potraviny, aby to neboli polotovary a dochucované záležitosti. Niečo, čo ona považuje za dobré a u nás to nedostať, alebo nedostať v takej kvalite.

Priviezla všeličo - len tak z toho, čo si spomeniem - artičoky nakladané v oleji, morskú soľ dochucovanú hľuzovkami, hľuzovkovú polentu, homemade sépiové a klasické cestoviny chitarra (gitarové struny asi ☺) - perfektné zabalené v papieri po 2x 2 porcie v jednej krabičke. Tie, čo vidíte na obrázku, sú tie klasické. Sépiové, čierne si spravíme inokedy. Ďalej v tom potravinovom balíčku z Talianska bola jedna super vec - koncentrát paradajkového pyré balené podobne ako napr. sardelová pasta s nepripodobniteľnou chuťou k našim pretlakom, či krabicovým paradajkovým pyré. Ako pozornosť od jej manžela, ktorý nákup vybavoval sme dostali nakladanú papričkovú zmes na ochutenie gulášov a podobných jedál a omáčok. Tuším tam ešte bola fľaša výborného vínka, kúsok  zrejúceho syra, gaštanové pyré s vanilkou v pohári - konzistenciou niečo ako naše jablkové pyré, alebo ešte redšie - na ochutenie krémov a sladkých jedál - tiež ešte čaká na svoju premiéru. No a potom táto záhada BOTTARGA DI MUGGINE.

No kukajte a tipujte, čo by to mohlo byť...my sme na to tiež kukali a tipovali ☺☺...

Zatiaľ vám  napíšem recept na výborné cestoviny a potom si to vyštrngáme.

Ingrediencie:

4 porcie cestoviny, uvarené al dente

Na omáčku:

* olivový olej

* 1 stredne veľká mrkva

* 1 cibuľa

* kúsok domácej slaninky (môže, nemusí byť)

* paradajkové pyré 150 ml

* biele víno - pol deci

* soľ - podľa chuti

* 1 kávová lyžička oregana

* 1/2 kávovej lyžičky pamajoránu 

* Bottarga di muggine

* Parmezán na posypanie

Do rozohriateho oleja vhodím na drobno pokrájanú menšiu cibuľu, krátko restujem, pridám slaninu pokrájanú na drobno a  po chvíli aj na malinké kocôčky nakrájanú mrkvu, restujem do zlatista. Následne podlejem vínom, počkám, kým sa zredukuje a pridám paradajkové pyré, prevarím 5-10 minút.

Na záver, ihneď ako omáčku  vypnem, nastrúham do nej  kúsok bottargy a dochutím bylinkami a soľou. Omáčka chutí jemne po rybacine, zároveň  sladkasto ako bolognská. 

Spolu s parmezánom, ktorý ju dokorení tvorí veľmi chutnú kombináciu. Ad parmezán  - takmer do roka a do dňa - opať sme sa dočkali svojho kilového kusa syra, privezeného priamo z Parmy, trojročného krásavca - za to všetko vďaka Matúšovi W. a jeho tímu. Budeme naňho spomínať po celý rok a často. Iba v dobrom.

Omáčku finišujeme zároveň s cestovinami a ihneď podávame a hoblinkami parmezánu. Na tanieri môžeme ešte bottargu dostrúhať na hotové jedlo.

Takže poďme spať k našej BOTTARGA DI MUGGINE. Už viete? Tušíte? Alebo ste si vygooglili ako ja?

Tipol si niekto z vás, že sú to sušené a solené rybie vajíčka? Konkrétne táto moja  - to sú ikry tuniaka, nazývané aj kaviárom Stredomoria. Veru neboli najlacnejšie, ale dochutia a ozvláštnia nám mnoho jedál.  

Ikry môžu byť pochádzať z  parmice , alebo tuniaka. Jedinečná chuť ikier je výsledkom špeciálneho postupu: čerstvo ulovené ryby sú zbavené sáčku obsahujúceho vajcia, tie sa potom solia, miešajú  a stláčajú a potom zrejú. Toto spracovanie vyžaduje  dostatočne odolný vákuový obal, aby vydržal soľ aj lisovanie a z tohto dôvodu, aj keď by bolo možné použiť vaječné vaky aj iných rýb, je na tento účel vybraná parmica. Bottarga  bola jednoduché a bezpečné jedlo  pre rybárov, ktorí  boli nútení tráviť veľa času mimo domova. 

Je to jedna z pých talianskej kulinárskej tradície.

Do cestovín sa strúha, alebo krája na tenké plátky. Tiež sa podáva ako predjedlo, len tak poliata trochou extra panenského olivového oleja, či naložená v masle. Botargu možno strúhať do trochy horúcej vody, ktorú necháte na cestovinách po ich uvarení a už ich len posypete chrumkavým restovaným cesnakom. Je to obľúbená pochúťka rybárov. Taliani si ju napríklad strúhajú na pečivo natreté trochou mixovaného tvarohu - môže to byť zaujímavé predjedlo. 

  

Bottarga je  malé kúzelné jedlo, kedysi vyhradené iba pre rybárov a ich priateľov, ktorí ho držali v tajnosti kôli jeho jednoduchosti a dobrote.

Dobrú chuť!

Tradičné talianske lasagne

Mnohokrát som varila lasagne, podľa rôznych receptov, boli lepšie aj horšie verzie. Milujem lasagne, ktoré pripravujú v žilinskej pizzerii Piccolo - s pórom, fazuľou, paradajkami a mozzarelou - volajú sa Vulcano. Včera sme lasagne pripravovali  tak, ako  ich robia Taliani. Lepšie som nejedla.

Nebojte sa pustiť do ich prípravy,  spolu to zvládneme. Zaberú vám síce viacej času, ale niektoré kroky sa dajú aj oddeliť a čas finálneho dohotovenia sa tak skráti.

Budete potrebovať:

• Lasagne - pláty cesta kúpite v obchode. Niekto tvrdí, že tie z obchodu je lepšie chvíľku predvariť. Osobne dávam neprevarené. Do lasagní, ktoré vidíte na fotke  sme použili tenučké pláty cesta zakúpené v Taliansku. Vyzerali podobne ako cesto na rezance - žlté a tenké ako papier. Kto je šikovný, môže vyskúšať domáce lasagne nakrájané  na mieru z domáceho cesta na rezance.

• Bolonská omáčka - na jej prípravu použijem hrniec, alebo hlbšiu panvicu s pokrievkou. Je možné uvariť ju aj deň dopredu a použiť podľa potreby, prípadne zamraziť. Táto omáčka skvele chutí aj so špagetami. Na dno nalejem olivový olej, nie veľa, pridám nadrobno nakrájanú cibuľu a kúsok masla. Nameliem trochu čierneho korenia. Zároveň pridám pol mrkvy krájanej na malinké kocôčky. Po pár minútach restovania, keď mrkva pustí šťavu doplním mleté mäso (hovädzie, bravčové, alebo zmes oboch). Miešam, prehadzujtem, pokým sa mäso dôkladne neopečie a nerozdrobí. Potom podlejem 1-2 dcl  suchým bielym vínom, ktoré 5 - 10  minút na strednej teplote redukujem. Nakoniec posolím, pridám štipku muškátového oriešku a pasírované paradajky. Keď  omáčka zovrie, dám na najslabšiu teplotu a za občasného premiešavania nechám bublať   hodinu dve, aj dlhšie.  Platí pravidlo - čím dlhšie omáčku varíme, tým je chutnejšia.  Skaramelizuje, chuťovo zosladne.

• Bešamel - pripravím tak, že na masle opražím hladkú múku. Množstvo 3 polievkové lyžice múky, masla toľko, aby pojalo múku, aspoň 100 g.  Keď múka s maslom zavonia pod nosom, zalejem studeným mliekom a miešam, koľko vládzem. Metličkou alebo ručným mixérom , aby sa v omáčke nespravili hrčky. Robím to tak, že pridám časť mlieka, a keď vymiešam hladkú hustú hmotu, podobne ako keď varíte krupicovú kašu,  pridám zvyšok mlieka a  bešamel varím ako puding, kým nezhustne a neprebuble. Medzičasom bešamel osolím a na koniec dochutím štipku strúhaného muškátového orieška. 

• Parmezán - strúhaný na jemno.

Keď mám všetko pripravené, na dno  zapekacej misy dáme trochu olivového oleja, pár lyžíc bolonskej aj bešamelovej omáčky, na to príde prvá vrstva lasagní, ktorú polievam najskôr bolonskou, potom bešamelovou omáčkou. Z každej 2-3 polievkové lyžice a roztrieť na lasagne. Následne posypem parmezánom a takto striedam aj 5-6 vrstiev. Na vrchnú vrstvu zopakujem omáčky, parmezán a na to poukladám plátky masla. Dám do rúry piecť na teplotu 180°C, pečieme 45 minút až hodinu, kým nie sú hotové.

Po upečení  je dobré nechať hotové lasagne aspoň 15 minút odležať, kým nakrájame a podávame - aby sa nerozpadali a chute lepšie prešli.

Prajem vám dobrú chuť!

Za vynikajúci recept priamo zo zdroja ďakujem kamarátke žijúcej v Taliansku dlhé roky, Silvike, ktorá rovno predviedla ich prípravu v mojej kuchyni.

PS: Postupom času sa mi osvedčilo priravovať lasagne tak, aby obsahovali dve, maximálne tri vrstvy cestovín. Subjektívne mi tak prídu chutnejšie.