Jesenne

Priatelia tohto blogu, aj tí moji.

Posielam vam tento jesenný nekuchynský  pozdrav.  Fotografie vytrasené z môjho fotoaparátu, popretkávané básňami mojej blízkej, nielen poetky, Márie Streicherovej. 

(Milujem básne) 

Vo fb mikrosvete mi pribudlo zopár duší, tá moja za nimi piští...obrázky, básne, pjesenky, slovíčka...toľko darov, nevmestia sa mi do náruče...podelím sa teda aj s vami.

Predjesenný rozhovor

Posted by Mária Streicherová on august 31st, 2011

Aj Tebe prajem,
priateľka,
tichým predjesením.
Dutými verajmi času
ako pena pením.
Konštantne ustálená
piplem
svoj vycivený život.
Šuškám si s jeseňou,
že mi už nie je
clivo.
Špehúni dudrú
na moje
roztopaše.
Ja sa len usmievam,
slniečko
mesiac pasie.

(c) Mária Streicherová 2011

  

Jesenné zásnuby

Posted by Mária Streicherová on október 29th, 2013

Dnes modrá z neba
napadala do vody.
Uznala listov dôvody
padať k príťažlivosti.
Žlť
jeseňou stroskotaných stromov
zlietla.
S modrou sa vo vode stretla.
Nechali vzniknúť
skvostnému obrazu.
Keď sa vodným bozkom
nebo so zemou snúbi,
hladina dimenzie vrúbi,
v tej sekunde,
odrazu.

© Mária Streicherová 2013

Láska na vlásku

Posted by Mária Streicherová on september 15th, 2011

Jeseň
visí na vlásku.
Bojuje
zubami nechtami
za lásku leta,
ktoré jej dalo
vale.
Zamilovaná
až
za posledný list
zaspáva do zimy.
Predbežne
každý rok.
Zatiaľ
stále.

Láska na vlásku © Mária Streicherová 2010

Zotmelo sa na jeseň

Posted by Mária Streicherová on september 13th, 2012

Zotmelo sa na jeseň.
Ó, oblaky!
Nemám slov pre pieseň…
Pre rýchlosť, akou letíte.
Do polnoci zimy
pol Zeme ujdete.
Do rána jari,
cez vás slnko vžiari,
do poludnia leta
žatvy spevy letia.
Do ďalšieho zotmenia
sa aj roky pomenia.

  

(c) Mária Streicherová 2012

Posledné kvety tejto jesene

Posted by Mária Streicherová on október 25th, 2012

V studenej rose,
lupienky bosé.
Hmlová perina nehreje.
Povej chladom zaveje,
otrasie
vodné korálky.
Posledné kvety
stŕpnuté zimou
hľadia cez jeseň
do diaľky.

(c) Mária Streicherová 2012

Listový balet

Posted by Mária Streicherová on november 4th, 2011

Padajúce listy
hľadajú
svoje choreografie.
Vše sa podaria,
vše ich
nový povej
rozveje.
Pas de deux, pas glisade,
pirueta!
Tour en l´air, pas couru…
Nová veta.
Len
uličnícke listy
sa vymykajú
baletu.
Naklonené stále
jesennému
úletu.

(c) Mária Streicherová 2011

Viac jesenných básní od  Márie nájdete tu: http://basne.atelierzun.com/?s=jese%C5%88&x=0&y=0. 

Polenta pečená s cukinou a kukuricou

Polenta pečená s cukinou a kukuricou

Polenta je ako deka, ktorou sa môžeme prikryť 
za chladných jesenných večerov.

Týmto receptom sa lúčim s hlavnou hviezdou tohtoročného leta v mojej prvej záhradke cukinou/cuketou. Nový facebookový kamarát, žijúci s rodinou vo Francúzku, pochádzajúci zo Slovenska,  milovník tokajského vína Igor, mi odporučil semienka špeciálnej odrody. Volá sa Niçoise, alebo cuketa z Nice - vraj výborná odroda, ktorá má vnútri málinko semiačok a málo vody, je veľmi chrumkavá a má super chuť. Semienka mi pošle, takže v roku 2015 sa môžeme tešiť na ďalší diel cuketovania.

V záhrade to postupne balíme. Zopárkrát si chlapci pochutili na uvarenej kukurici, potretej maslom a soľou, ostalo tam už len niekoľko nedozretých klasov. Zemiaky a cibuľu, ktoré sa nám urodili sme už aj pojedli. Fazuľa  je pobalíčkovaná v mraziaku, polievka z takej čerstvo obratej chutí perfektne a túto fazuľu netreba ani predmáčať, po chvíli varenia je mäkká. Mrkva, petržlen, kaleráb a zelerová vňať dosluhujú -  vždy v nedeľu do vývaru odtrhnem rovno zo záhonu čerstvé. Pažítku som viackrát úplne  zostrihla,  nasekaná na drobno je odložená v kelímku v mraziaku a vždy po ruke - ako čerstvá. Bylinky sa sušia, prípadne čerstvé sú zatiaľ ešte k dispozícii. Priebežne a po troške zrejú maliny, z dvoch kríčkov sadených minulý rok. Černice  nezakvitli, ale vyhnali naporiadok. V posledných dňoch zberám aj ozdobné tekvičky rôznych druhov, suseda mi musela cez plot podať krásnu oranžovú guľu, ktorá dozrela  u nich pri kurínoch. Mne i deťom sa veľmi páči. Medzi moje malé  radosti posledných dní patria aj nechtíky sadené začiatkom augusta - stihli rozkvitnúť. 

     

Polenta pečená s cukinou a kukuricou

Ingrediencie:

• 120 g kukuričnej krupice

• 400 ml vody

• 1 čajová lyžička vody

•  za lyžicu masla

• polievková lyžica cesnakového olivového oleja

• 1 menšia cukina

• zrniečka zo 3-4 ks uvarenej kukurice, alebo dajte kukuricu  z konzervy

• sušená zeleninová soľ na ochutenie

• 2 vajíčka

Privediem vodu s maslom a soľou do varu. Postupne za stáleho miešania vsypem kukuričnú krupicu. Keď zovrie, teplotu znížim a varím aspoň 20 minút  na slabom plameni na stredne hustú kašu - polentu. Ak máte hrniec s dvojitým dnom a rúčkou, použite ten. Odstavím, nechám dôjsť. Po 10 -15 minútach vmiešam po jednom vajíčka. Cukinu umyjem a postrúham na hrubom strúhadle, aj so šupkou. Uvarenú kukuricu (moja bola z predchádzajúceho dňa) okrojím a zrniečka spolu s cukinou vmiešam do polenty, dochutím, dosolím. Vylejem do zapekacej misy a vložim do rúry vyhriatej na 190°C. Pečiem 30 -40 minút, do zlatista. Skvele padne s majoránkovým čajom.

Nech vám chutí!

Niekde  som sa čítala že polenta je ako deka, 
ktorou sa môžeme prikryť za chladných jesenných  večerov.  
Jeseň nezaujíma žiadny kalendár, príde si kedy chce, 

 zasype nás lístím a padajúcimi orechami. 

Listy stromov a listy kníh - moja obľúbená kombinácia.

Jablkový mrežovník s tvarohom, medom a vanilkou

Jablká, podobne ako hríby sa nám sypú zo všetkých strán. Snažíme sa ich čo najviac za surova zjesť. Jabĺk je však  priveľa, preto je nutné  rýchlo ich spracovať, lebo ľahko podliehajú skaze. Dnes napríklad sme varili jablkové pyré, bez osladzovania,  iba s vanilkovou dužinou. Trochu prácnejšie na prípravu, keď je veľa jabĺk, ale zaručená výborná chuť!

Mrežovník sa robí z cesta podobného tomu na jablkové pité. Tvaroh, med a vanilka ho oživujú a výborne sa dopĺňajú s jemne kyselkavými  jablkami. Robila som ho na mojom obľúbenom plechu, na ktorom nič neprihorí. Hoci nebol vymastený, ani vysypaný, hotový koláč sa po nakrojení z neho celkom ľahko vyberal. S pokojným svedomím môžete  použiť klasický plech, ten menší.

Po upečení je koláč  krehký, po odležaní na druhý deň navlhol, nie veľmi. Na jesenné víkendové poobedné kávičkovanie je ako stvorený. Pocukrovala som ho len pre efekt fotky, tiež je v ňom potenciál na zdravšiu verziu pokiaľ múku nahradíte špaldovou celozrnnou hladkou, namiesto masla dáte kokosový olej a mlieko vymeníte za vodu.

Jablkový mrežovník s tvarohom, medom a vanilkou

Cesto:

• 200 g masla izbovej teploty
• 2 vajíčka 
• 550 g polohrubej múky
• 3 čajové lyžičky práčku do pečiva
• štipka soli
• 80 g práškového cukru
• 200 ml mlieka

Plnka 1

• 8-10 ks jabĺk očistených a strúhaných na tenké plátky
• 1 polievková lyžica medu
• 2 polievkové lyžice kukuričného škrobu
• vanilková drť z 1 struku vanilky (ak nemáte, dajte vanilkový cukor)

Plnka 2

• 230 g tvarohu (hrudkovitého)
• 2 polievkové lyžice medu
• 2-3 ks jablká 

Cesto vypracujem tak, že sypké suroviny spolu zmiešam, pridám maslo, mlieko  a vajíčka a vypracujem hladké cesto. Z vačšej polovice vyvaľkám spodný plát, podsýpam si ho pritom múkou, aby sa nelepilo o podložku. Prenesiem ho do formy.  Okraje orežem a spojím ich s druhou menšou polovicou cesta.

Obe plnky pripravím jednoducho - zmiešaním uvedených surovín. Navrstvím najskôr strúhané jablká, na to tvarohovú plnku. Na tvaroh som ešte uložila plátky jabĺk - už hrubšie, nakrájané nožom, aj so šupkou. 

Zvyšok cesta vyvaľkám a radlom nakrájam  pásiky, ktoré uložím na koláč. Prevísajúce okraje spojím a zo zvyšku utrhávam a gúľam guľky, ktorými koláč zdobím - deti vám ochotne pomôžu. 

Pečiem v rúre vyhriatej na 180°C. Zabudla som  sledovať čas, ale určite to bolo viac ako 30 minút. Keď začne rozvoniavať, bude hotový.

Dobrú chuť!

Bedle na spôsob držkovej

Tento rok sezóna hubárom praje, a keďže môj otec je nadšený hubár,  neprejde týždeň, aby sa huby neobjavili v našom jedálničku. Keď nám naposledy  nadelil z bedlí (predstavte si také vysmážané s domácimi zaváraným uhorkami a krajcom čerstvého chleba), zahlásil niečo v  zmysle, že na hubách sa stravuje už 4 týždne a schudol 4 kg. On ako človek žijúci aktívnym a asketickým spôsobom  života to vôbec nepotrebuje.  Tiež je  vášnivý turista, ktorý nevynechá žiadnu príležitosť loziť po horách. Chcem sa s vami na tomto mieste podeliť o jeho "selfie",  ktorú poslal medzi inými fotkami z víkendového výstupu na Miedzianie v Poľských Tatrách.

  

Keď som sa pred pár dňami na sociálnej sieti vystatovala viedenskými rezňami z bedle, jeden kamarát to komentoval poznámkou "Ada, aj ja hrozne lubim, ale uz ich vyssi level, nielen v trojobale...-D Skus si z nich urobit "drzkovu"! Cosi zakazne...-DDD", nebolo mi viacej treba. 

Takže poslednú čerstvú dodávku bedlí  som pripravila na spôsob držkovej.  Držkovú je delikatesa, ale nie z mrazených polotovarov, ktorým naša babka hovorí, že sú ako fľuspapier, ale z poriadnych bielych držiek, doma prepraných  a  prevarených v niekoľkých vodách.  Taká poctivá držková...prišla som jej na chuť až v dospelosti. Ako malá som ju neznášala a k mojim ranným spomienkam patrí aj tá,  ako ma mama uplatila  pastelkami, ak zjem tanier držkovej. 

Bedle na spôsob držkovej

•  5-7 veľkých klobúčikov bedle jedlej

•  1 väčšia cibuľa

•  2 polievkové lyžice domácej masti

•  1 čajová lyžička drvenej rasce

•  2 čajové lyžičky sladkej mletej papriky

•  3 strúčiky cesnaku

•  majoránka

•  hubová morská soľ (spomínaná tu)

Masť roztopím a cibuľu spolu s rascou na nej restujem do zlatista. Pridám umyté a "na držky" pokrájané bedle. Pridám mletú papriku, pretlačený cesnak, soľ. Podlejem vodou - nie veľa, tak odo oka, aby držky boli ponorené.

Dochutila som  pikantnou koreniacou zmesou, ktorú mi v lete priniesla Marečka z Talianska. Obsahuje sušené plátky cesnaku, zrniečka feferónky, bazalku, petržlenovú vňať a kapary.

Do rozdusenej polievky pridám  špecle na vyvarenie. Po 15-20 minútách vypínam, už len rozmrvím v dlaniach sušenú majoránku a hotovo. Krok so špeclami môžete vynechať a  polievku  podávajte klasicky s chlebom. V zdravej verzii nahraďte masť rastlinným olejom a jedzte samotné, prípadne zahustite ovsennými, či pohánkovými vločkami.

Chutí znamenite!

Na moju veľké radosť, jeseň už neodbytne klope na dvere:

Jesenné akcenty

Keď sme sa presťahovali, bola som nadšená, no chýbala mi moja dobrá susedka Danielka z paneláku. Podchvíľou sme si klopali, dopĺňali chýbajúcu drobnosť zo špajze, podávali taniere s hotovým jedlom, či koláčmi, alebo len tak zdieľali životné radosti, či starosti. Uvedomila som si, že tu  na polosamote už také asi nezažijem.  

A hoci je to o niečom inom, máme aj tu fajných susedov, z tej, či onej strany. Zhora a či oddola. V lete nám štedro dávali plody zo svojich záhrad, napĺňalo ma to pocitom radosti a nedočkavosti, kedy už aj my niečo dopestujeme v našej záhradke.

Minulý týždeň pri prechádzke s deťmi a psom nám pani  zdola nabalila obrovitú tekvicu. Pár dní sa  pyšnila  v našej kuchyni a dnes jej veru odzvonilo. Prišiel otec a polovicu som mu nabalila pre mamu, viem že majú radi zaváranú nasladko, s ananásom. 

Z druhej polovice som uvarila fantastický TEKVICOVÝ KRÉM. Na veľký plech vystlaný papierom som uložila plátky umytej tekvice, spolu so šupkou. Tá spravila v rozmixovanom kréme príjemné drsné čiastočky.
Na tekvicu som poukladala 1 veľkú cibuľu, nakrájanú na kolieska. Poliala som to všetko olivovým olejom, extra panenským, trošku posolila, namlela čierne korenie, poprášila kari korením a dala piecť do vyhriatej rúry, asi 40 minút najskôr na 200°C, neskôr znížené na 160°C.

 

Teplovzdušná rúra pečie friško, v klasickej rúre budete možno potrebovať trochu viac času, aby sa tekvica upiekla do mäkka.

Upečenú zmes som na dvakrát vymixovala v mixéri do hladka spolu s asi 700 ml zeleninového vývaru. Polievku som prevarila  s  kokosovým mliekom. Dochutila som ju ešte malou lyžičkou medu, dijonskej horčice, a  na záver zjemnila polievkovou lžicou smotany. Podávala som ju s hoblinkami parmezánu a s kúskom pečenej cibule. 

Dobrú chuť!

Asi 130 g najemno postrúhanej hokaido som dala do TEKVICOVÉHO CHLEBA. U nás sa pečie kváskový chlieb, ale čas od času spravím aj kvasnicový zemiakový. Tento som umiesila na ten istý spôsob, namiesto zemiakov prišla do cesta tekvica.Ak ho chcete skúsiť aj vy, do strúhanej tekvice v spomínanom množstve primiešajte rozdrobenú kocku kvasníc, zamiešajte s 0,5 l vlažnej vody a nechajte polhodinu podkysnúť. Potom pridajte vrchovatú lyžicu soli, drvenej rasce a zamieste spolu s 800g až 1 kg chlebovej múky do vláčneho cesta. Múku som dala zmes ražno pšeničnej. Po vykysnutí cesta v mise toto na pomúčenej doske prekladajte do želaného tvaru a nechajte ešte polhodinu kysnúť v ošatke. Pečte na plechu na papieri, cca 50-60 minút na teplote 230°C, po polhodine teplotu znížte na 180°C. 

krásne zvonivo dunel po poklopaní

 kôrka  v ústach praskala 

 striedka bola mäkká a vláčna

Ďalšia suseda ma upozornila, že za domom nám vyrašil mladý kôpor.

O nedeľný obed som mala postarané. Teším sa, že na FB stránke sa našli aj iní priaznivci tejto, myslím že česko - slovenskej klasiky.

 Ešte zopár foto pre potechu oka, z našich jesenných pochôdzok:

Gordonko, už deväťročný.

Jo, a oslávila som okrúhliny. Uľavilo sa mi, že už to mám za sebou ☺☺.

 

 

 Anjelka od Marečky

A mnohé ďalšie krásne darčeky od najbližších v našej kuchyni...Ď A K U J E M

Najkrajší pozdrav od 3 ročnej Natalinky ♥