O popradskom čaji od Martinky

S Martinkou sme spolu robili v nemenovanej firme v časoch, keď naši chlapci - dnes už školáci, neboli ešte na tomto svete. Mali sme spoločného šéfa a boli to turbulentné časy. Už vtedy sa  javila ako jedna  zorganizovaná a pracovitá žena, obdarená nielen krásou, ale najmä dôvtipom a vecným prístupom k riešeniu problémov. Vtipy o blondýnkach a dlhovláskach, na ktoré ja neverím,  na ňu v žiadnom ohľade neplatia.  Je to dvojnásobná mamina,  ktorá sa v živote orientuje s prevahou rácia. Srdce nevynecháva, a o tom, že aj dušu má na svojom mieste, vás presvedčia riadky nižšie. Pred časom mi poslala zopár svojich článkov, ktoré uverejnila  na portáli Modrý koník, jednalo sa o  praktické recenzie k rôznym produktom slovenského trhu:

https://www.modrykonik.sk/blog/matka1984/

Slovo dalo slovo, a jednu jej recenziu presiaknutú domovinou a vôňou popradského čaju Martinke s radosťou uverejňujem práve v tomto príspevku:

••

Keď mi Aďka ponúkla príležitosť napísať pre jej blog moju recenziu na popradské čaje, veľmi ma to potešilo, hlavu som už mala plnú nápadov, ako čajíky otestujem, ale poviem vám pravdu, trochu som sa aj zľakla. Aďka je pre mňa inšpirácia,  vkladá do každého článku kus seba. Niektoré jej riadky si prečítam aj viackrát. Napísať niečo na jej blog, je pre mňa zodpovednosť, ale aj pocta. Ďakujem Adi za dôveru.

Pritom, ako sme si dopisovali, zarezonovala vo mne  myšlienka, ktorú zdôraznila,  že žena musí tvoriť, inak hynie. Mala pravdu. A ja som sa trošku zamyslela nad tým, čo všetko my ženy tvoríme... Každá niečo. Iným spôsobom a predsa. Sú ženy, ktoré maľujú, fotia či píšu knihy. Veľa žien na materskej dovolenke sa začne venovať niečomu ich srdcu blízkemu a začne šiť oblečenie, hračky, vyšívať, háčkovať čiapky, ručne vyrábať fotoalbumy či piecť koláče. Keď som sa tak zamyslela, toto všetko robila aj moja mama, keď sme boli malé. Šila pre nás oblečenie, vyšívala obrusy, mala s citom zariadené, domácnosť vyzdobenú vždy podľa ročného obdobia, skúšala nové recepty. Ale nešila na zákazky, svoje inšpiratívne výzdoby nefotila na Instagram a nedostávala za to "like". Občas dostala pochvalu od návštevy, bola už vtedy určitým spôsobom inšpiráciou, ale my doma sme to brali ako samozrejmosť. Ale čo sme si vtedy ešte vôbec neuvedomovali, predovšetkým tvorila v našom byte teplo domova. Za to jej vďačíme až teraz, keď sme si to ako dospelé uvedomili.

Každá z nás troch sestier, už máme svoju domácnosť. A zľahka začíname pestovať kvety, ktoré nás kedysi v našom rodičovskom byte otravovali a nevideli sme v nich žiadny hlbší význam. Dekorujeme si domovy, milujeme módu, kombinujeme oblečenie, máme radi pekné veci a máme estetické cítenie po mame. Každá z nás svojim spôsobom tvoríme.

Ja som už "tvorila" všeličo. Cez kreslenie obrázkov, keď som bola malá, písanie slohov, zamilovaných listov, vytváranie busines plánov podnikania počas štúdií, stajlovanie oblečenia pre moje deti, keď boli ešte menšie a dovolili mi to, vytváranie fotokoláží, albumov, kreatívne pečenie a varenie, kde som si pridala niečo svoje. Áno, aj toto všetko je tvorba. Pri každom nápade, čo som kedy mala, bolo prvým podnetom moja fantázia. Moje nezastaviteľné myšlienky, prúdiace niekedy krížom-krážom. Ďalšími zas inšpirácia a emócie. Vo svojej podstate tvoríme vždy, keď ku niečomu streotypnému pridáme nejaký svoj nápad. A tak som sa opäť aj pri tomto pre niekoho obyčajnom testovaní čajíkov, snažila pridať k svojmu životu niečo nové.

Prvý deň po návrate z dovolenky mal manžel meniny. Máme takú tradíciu, že si vždy my štyria - ja, manžel, dcéra Alexka a syn Maxík - oslávime sviatok v ten deň spolu. Pripravíme pre oslávenca prekvapenie, darčeky, deti vždy originálne ručne robené, zaspievame "happy birthday". Tentokrát som okrem darčekov manželovi urobila bublaninu do tortovej formy s marhuľami a s prímesou MARHUĽOVO-LEVANDUĽOVÉHO ovocného čajíku z kolekcie exkluzívnych čajov Mistral. Čajík som si uvarila silnejší, nechala lúhovať, nech je cítiť jeho silná aróma. Nechala som ho úplne vychladnúť. Samotná bublanina je jednoduchá. 3 vajíčka zmixujeme v robote so šálkou hnedého cukru, vanilkovým cukrom. Keď je to krásne prebublané, pridáme pol šálky oleja, cca pol šálky pripraveného čajíka, créme fraiche z Lidl, dve šálky polohrubej múky premiešanej s kypriacim práškom do pečiva. Ovocie si obalíme v krupici, aby neklesklo naspodok formy. Zmes vylejeme na maslom vytretú a polohrubou múkou vysypanú formu, navrch poukladáme ovocie a pečieme cca na 180 stupňoch do zlatista.   Nie vždy z takýchto pokusov vzíde recept, ktorý použijem aj druhýkrát, ale toto rozhodne nebol ten prípad. Bublaninka bola vláčna, rozplývala sa na jazyku, bola krásne cítiť po marhuliach, a istotne v tom mal prsty aj čajík. 

Vôňa marhúľ je v ňom taká intenzívna, že prebíja levanduľu, ale mne to presne takto vyhovuje. A teším sa už teraz, keď ho urobíme z čerstvých marhúľ, alebo vyskúšame čerešňový čajík s ružou s čerstvými čerešňami.

Ale predtým, ako zarodia prvé čerešne, inšpirovala som sa jeho druhou zložkou - ružou.
Premelírovaná lososovo-krémová ruža, ktorá prežila u nás v kancelárii 7 dní, začala vyhadzovať výhonky, a kolegyne mi hneď, ako čerstvej novopečenej "záhradkárke" dávali rady, ako ružu uchovať a zasadiť. A tak som sa podujala na túto neľahkú úlohu ešte neviem, či aj so zdarným koncom. Vonku konečne slnečno, aj pár hodín po návrate z práce. Urobila som si spomínaný čajík Mistral ČEREŠŇA&RUŽA. Zrezala ružičku, vyhĺbila jamku, zasadila podľa pokynov, zaliala a celá pyšná na seba s pohľadom na krásnu ružu som si mohla v kľude vychutnávať čajík s nádhernými tónmi čerešne a ruže. A opäť som si spomenula na svoju mamu a jej lásku ku kvetom, ktorú som kedysi nedokázala pochopiť. Ako sa dokázala tešiť z každého nového puku, lístka a donekonečna o nich rozprávať. Začala som to chápať, až keď sme postupne začali zakladať našu záhradku a ja mám radosť z prvých púčikov narcisov, ešte len vyhnaných listov tulipánov a drobných púčikov na stromoch. A tak milujem jar ešte viac.

Tretím kvetinovým testovaným čajíkom bol ovocný čaj s príchuťou SLIVKA&JAZMÍN. Nie som veľmi nadšenec slivkových čajíkov, slivky mám najradšej v koláčoch s posýpkou, ale tento čajík veru prekvapil. Opäť výrazná aróma, tentokrát však viac vonia po jazmíne a na jazyku pritom cítite slivku. Zaujímavá kombinácia.

Táto kvetinová kolekcia čajov EXCLUSIVE TEA MISTRAL bola pre mňa stelesnením spojenia výraznej ovocno-kvetovej chute a zároveň estetický zážitok. Zistila som, že rovnako ako pri jedle, je to aj pri čajoch. Mistral potešil moje chuťové bunky, ale tiež moje oči. Sypaná zmes čaju je naservírovaná v pyramídových vrecúškach, ktoré sú spolu uložené v priesvitnom vrecku s obrázkami zlatých slonov nesúcich čaj. Výrobcovia sa však predovšetkým "vyhrali" s vrchnou krabičkou, kde je sáčok plný pyramídových vrecúšok čaju uložený. Výrazné obrázky ovocia, odporúčanie, ako si čaj pripraviť, ako si ho vychutnať ešte lepšie, detailne popísané zloženie čaju, je doplnené skoro až poetickými textami. Viem si predstaviť, že takýto čajík niekomu podarujem namiesto čokolády.

Posledným testovaným z kolekcie ovocných čajov je MISTRAL čaj JAHODA+MALINA. Priznám sa, u nás celorodinne najobľúbenejší čajík. My dospelí radi skúšame aj nové chute, ale deti, tie milujú klasiku. Ak vaše deti, tak ako moje, majú radi hlavne čierny čaj s citrónom a medom, mätový čaj a potom už len jahodový alebo malinový čaj, tak s týmto sa im určite zavďačíte. Navyše, obsahuje 100% prírodných prísad. Má pre deti zaujímavý obal, plný detských motívov a navyše nás prekvapil vtipnou básničkou. Pre našu rodinu najkrajší obal a najlepší obsah. Dokonca každé nálevové vrecko čaju je ešte samostatne zabalené v červenom obale s motívom medvedíka.

Ponuka testovať čajíky prišla v čase uponáhľanom, v čase prípravy na moju prvú jarnú lyžovačku v Alpách. Čajíky dorazili k mojim rodičom, keď sme už sedeli v aute cca 50 km pred cieľom. Ja som sa vtedy už oddávala slnečnému počasiu, výhľadom na majestátne skaly so snehom, krásnej prírode a miestnej typickej architektúre všade naokolo. Od smiechu, ktorý nás sprevádzal väčšinu pobytu, nás občas boleli líca. Snažila som sa užiť a zapamätať tieto okamihy. 

Takéto momenty nás ženy poháňajú k novej tvorbe, k novým inšpiráciám a ďalším krásnym dňom v našom živote. Spoznávajme svet, vnímajme ľudí okolo nás, prírodu okolo nás, čerpajme z nich inšpiráciu a tešme sa z toho. To všetko v nás podnecuje tvorbu a my žijeme, nie hynieme.

Veľa čerpám aj z mojich myšlienok. Práve s nimi unikám späť do minulosti, alebo ulietavam do ružovej budúcnosti. A „tvorím“, sumarizujem, analyzujem. Niekedy si „myšlienkujem“ v tichu. Tak ako nedávno. Desať hodín večer, deti uložené v posteli, spiaci manžel v obývačke, prázdna spálňa, čaj, pastelky požičané od detí  a knižka s citátmi a mandalami. Dala si upokojujúci wellnes čajík Antistress, relaxovala a  vyfarbovala. Tak dávno som to nerobila. Naposledy deťom ich omaľovánky. A pritom som kedysi tak rada kreslila. Keď som bola malá, na základnej škole, môj obrázok zemegule plnej života si všimla mamina kolegyňa z centra voľného času a zavolala ma, nech idem k ním do krúžku. Vedúca krúžku môj nápad ďalej rozvinula, a pre školskú výstavu sme vytvorili plagát možno 3x3 metre a na zemi sme maľovali do zemegule rôzne rozprávky. Dodnes mám v pamäti drevenú vŕzgajúcu parketovú podlahu, na ktorej bol plagát rozložený, štetce v ruke a maľovala som úryvok z rozprávky s princeznou. Nekreslila som najkrajšie, ani tieňovať som nevedela, ale mala som nápady. Škoda, že som ten krúžok po krátkej dobe prerušila. Dopíjam prvú šálku čaju a pokúšam sa vyfarbiť aspoň polovicu strany s vybraným citátom. Zaspávam. Je to asi pravý relax. Funguje to.

Inokedy zas pustím myšlienky v ruchu mesta. Sobota je na to ideálna. Neponáhľam sa do práce. Nikomu doma sa nechce vstávať. Takže idem sama. Nahodím sa, namaľujem a zavčas ráno vyrážam na malý nákup potravín. Pešo. Všímam si kvitnúce stromy, kvety v záhradkách, ľudí, ktorí tak ako ja vyrazili na sobotný nákup, či dedka, ktorý zobral malého vnúčika na prechádzku a trpezlivo mu odpovedá na jeho otázky. Mám čas, vôbec nepozerám na hodiny. V obchode sa vrátim k jednej veci aj dvakrát, lebo som myšlienkami niekde inde. Cestou domov už zas precitám do reality, v hlave už rozmýšľam nad raňajkami. Áno, spravím vajíčkovú pomazánku k čerstvému pečivu, a k tomu veľa zeleniny. Teším sa aj na MôJ najobľúbenejší čaj s príchuťou zázvor-baza. Celý týždeň som si ho robila s medom a citrónom v práci. Teraz si ho vychutnám doma. Deťom ho musím viac prisladiť medom, a dúfať, že tá výrazná chuť bazy zatieni zázvor a deti naň neprídu. Nemajú radi zázvorové čaje. Ja som zvykla robievať zázvorové čaje z čerstvého postrúhané zázvoru s citrónom a medom ako liek pri prechladnutí. Také štiplavejšie, a odvtedy na zázvor zanevreli. Maxíka som na túto bazovo-zázvorovú kombináciu presvedčila, ale Alexku nie, všimla si obal na čaji.
  

Zvyšné dve testované kombinácie čajov zázvor s acai a zázvor s citrónom (extra silný) som testovala ešte počas veľkonočných sviatkov. Boli dobré, ale ten s bazou pre mňa jednoznačne vyhral. Počas veľkonočných sviatkov bola zima. Na veľkonočný pondelok sme sa vybrali do Bešeňovej spolu s rodičmi a sestrou s manželom. Sladkého som mala dosť,  a tak som sa do cesty rozhodla pripraviť kysnuté juhoslovanské slané koláče s cesnakom. A do termosky zázvorový čaj. Áno, skvelá príležitosť doplniť nejaké tie vitamíny – cesnak,  a s čajmi aj zázvor, med, acai a citrón.

Juhoslovanské slané koláče

Cesto: 400ml mlieka, 1 kvasnice, 600g polohr. múky, 3PL kryštálového cukru, 2 KL soli, 100ml oleja

Plnka: 2 žĺtka, 2KL soli, ¾ margarínu HERA, ja do plnky pridávam veľa pretlačeného cesnaku, a do zvyšnej časti nivu, to už záleží na vašej fantázii a chutí stravníkov.

Cesnak je vynikajúci všeliek. Jeho účinky v boji proti baktériám, vírusom, infekciám žalúdka, srdcovocievnym ochoreniam, rakovine či  vysokému cholesterolu  sú vedecky dokázané.  Nám doma slúži aj ako výborné korenie v kuchyni. Mojim deťom nerobí problém si do cesnaku zahryznúť či potrieť si ním opekaný vajíčkový chlebík,  dávame ho do cestovín, polievok, a samozrejme aj pri pečení. Recept na juhoslovanské koláče som objavila len nedávno, ale udomácnil sa u nás, a tak som ho za posledné dva týždne robila tretíkrát, vždy z dvoch dávok.

V troške vlažného mlieka s cukrom si necháme vzísť kvások. V robote si zatiaľ pripravíme múku, soľ, olej, zvyšok cukru a mlieka. Nadýchaný kvások pridáme do robota a necháme si vymiesiť cesto. Medzitým si vyšľaháme margarín, žĺtka a soľ, a máme hotovú aj plnku. Priznám sa, mala som najskôr predsudky voči margarínu, či to nebude vo finále veľmi cítiť, ale bola som prekvapená, že som ju tam vôbec nespoznala. Cesto dávam kysnúť do misky rýchlokysky na teplé miesto, a tak čo len predhrejem rúru, nachystám dosku, valček, plechy, už je cesto skoro pripravené. Na pomúčenú dosku dám polovicu cesta a vyvaľkám na obdĺžnik. Ten potriem na hrubo polovicou pripravenej plnky. Obdĺžnik zatočím do rolády, povrch sa snažím potrieť z každej strany opäť plnkou, a potom už roládu krájam šikmým rezom na trojuholníky.  Druhú polovicu cesta som si opäť potrela zvyškom plnky (trošku plnky si odložíte aj na potretie), a posypala podrvenou nivou, zatočila roládu, potrela a opäť nakrájala na trojuholníky. Tie som poukladala na pripravené papierom vystlané plechy, posypala rascou a sezamom, nechala chvíľu podkysnúť. A šup s nimi do rúry rozohriatej na 185 stupňov. Pečieme do zlatista cca 20 minút.

Zázvor je už väčšine ľudí známy, no možno neviete, že pochádza z juhu Číny. Používa sa nielen v kuchyni, ale aj v lekárstve. Má protizápalové účinky. A niektorí odvážlivci, tak ako aj ja, milujú jeho štipľavú chuť v spojení s citrónom a medom. Mňam.

Acai je pre mňa nový pojem. Teda, vedela som, že ide o ovocie, ale nič viac. Malé bobuľovité ovocie, podobné našim čučoriedkam, je silným antioxidantom a výborným doplnkom energie pre športovcov. Pochádza z exotickej Brazílie.  

Ku čajíku u nás doma nemôže chýbať okrem citróna, najmä med. Môj tato, akonáhle včelári začnú stáčať svoj prvý med, znáša domov medy z rôznych kútov Slovenska, kde sa pracovne ocitne. Dokáže urobiť také zásoby, že všetky tri dcéry – sestra s priateľom, ďalšia tehotná sestra už s manželom, a ja s manželom a dvomi deťmi – a samozrejme aj rodičia máme med až pokiaľ včelári nemajú ďalšie nové zásoby. Raz príde s medom z Oravy, potom s agátovým medom, o dva týždne zas od kamaráta, ktorý ho medom zásobuje každoročne.  O mede sa hovorí, že je to tekuté zlato, je výborný pri nachladnutí, podporuje krvotvorbu, trávenie, pomôže nám stlmiť stres, podporuje dobrý spánok a je perfektný aj ako maska na tvár. My ho navyše milujeme. Takže ďakujeme tato.

Relax si treba dopriať, a čo najviac. Ako odmenu za všetko vykonané. Potom môžeme tvoriť ešte viac. Načerpáme nové sily pre nové dni. Niekto aktívne v prírode, či vo wellnese, iný zas pod dekou s knihou a čajom v ruke. Každý podľa svojich chutí a možností. Je ich veľa, tak ako chutí čajov od popradské.  Vyberie si každý. 

Martina H.