Ronda (približovanie)
Ja nové miesto ohmatávam prevažne v
spánku, inak tomu nebolo ani v Malage. Druhá noc bola bez snov, vo vychodených
topánkach sa dobre chodí a vo vychodenom tele sa dobre spí. Po otvorení očí som
sa rovno rozhodovala, či výlet vlakom do Rondy tretieho dňa podniknem, alebo
vynechám. Telefón mi ukazoval o niekoľko stupňov chladnejšie počasie než v
samotnej Malage a nemala som dostatok vhodného oblečenia, aj ponožky som
si vzala len jedny, do lietadla. Habadky od Toms sa najlepšie nosia naboso a
pri balení som dúfala v lepšie počasie, lenže dúfať a zabaliť si sukne a kraťasy
k otepleniu nestačilo. Ako som už niekde písala, Malaga bola v prvý deň upršaná
a mne ostalo tak celkovo zima. Bavíme sa o teplote okolo 15-17°C, aby bola
správa o počasí úplná, čiže na juhu Španielska bolo chladnejšie, ako v rovnakom
čase u nás na Slovensku. Po krátkom váhaní som vyskočila z postele a
povedala si, že do Hemingwayovej Rondy, keď už som tak blízko, idem, a hotovo. A
quien madruga, Dios le ayuda.
Na súkromný instagramových účet som večer
predtým zavesila pre hŕstku známych a blízkych súpisku euforickych
pocitov, ktoré sa vo mne vyliali po ďalšom dni prežitom v meste, z
ktorého africký kontinent je na dosah. V ten prvý aprílový deň som sa
prebudila bez budíka, iba holuby na streche trepotali krídlami a nadurdene
hrkútali, slnko sa zdalo byť už vysoko, v dome bolo inak ticho. Hostia na
mieste, ktoré žilo prevažne v noci, spali alebo odišli, kým som spala. Napila
som sa vody, umyla zuby, vhupla do oblečenia a vyrazila za kávou a raňajkami,
bez konkrétnej chuti na slané, či sladké. Vo vedľajšej uličke môj zrak upútali
vo výške na balkóne vyvesené farebné sukne tanečníc a kurtizán. Rozšírili
sa mi zreničky, krása! Hmatateľná predstava hrdých žien s uhrančivým pohľadom,
temperamentom v krvi a vlasmi stiahnutými do uzla, v dlani vejár alebo
drevené kastanetky a ich horúce flamenco ako vyznanie plné šifrovaných
tajomstiev. Pár minút nato som už sedela na mieste pre jedného a
raňajkovala churros (čítaj 'ťčjuroz'). V oleji smažené
(a primerane tomu ním nasiaknuté) odpaľované cesto, prekvapivo slané. Máčala
som si ich v riedkom sladkom pudingu, ktorý sa tváril ako horúca horká
čokoláda a vyskakovala z neho korenistá chuť škorice. Upíjala som kávu zo
skla, načúvala španielčine a vychutnávala si tú nepodstatnú chvíľu v
zadosťučinení, ktoré ťažko vysvetliť, nieto pochopiť. Zo samoty a
myšlienok voľne a bez sužovania spočívajucich v človeku, keď splynie s pulzom
miesta. Iba niekoľko nedokonalých fotografií v tomto obyčajnom podniku -
miestnejšom než miestnom, zasadeného uprostred obyčajnej ulice, čo treba ráno
spláchnuť od zvratkov a odpadkov, s obyčajnými ľuďmi, ktorí
prichádzali a odchádzali, kým ja som ostávala nehybná a neviditeľná vo svojom
mimikry.
La Fuente del
Confrade, tak sa to tam volalo.
Kaviarnička, možno bufet. Tradičné raňajkové jedlo mimo vychytených
turistických trás a cieľov. Doplna som nabila svoje vnútorné baterky,
odniesla prázdny riad na pult, poďakovala sa obsluhe, zaplatila a pobrala
sa vlastnou cestou, nevedno kam. Bez očakávaní, ako zvyčajne. Väčšina toho, čím
žijem, sa odohráva v mojej mysli, a o to viac to vnímam sa
hranicami môjho domova. To, čo prichádza zvonku je niečo navyše a preto chodím
rada po svete s otvorenou mysľou, nič konkrétne nenaháňam a ešte menej
plánujem. O to viac ďakujem, snívam.
"Cestuj tak ďaleko, koľko je
potrebné, až kým nestretneš sama seba. Potom sa so sebou udobri, odpusti si
všetky omyly a chyby. Omylom nie je dúfať v niekoho, omylom je myslieť si, že
niekto dúfa v teba. Fatálnym. Kľudne sadni na lietadlo a presuň sa o tri hodiny
niekam a jednu hodinu pritom preskoč. Vynechaj ju. No a čo? Neber čas tak
smrteľne vážne, máte spoločný zmysel pre humor a plynutie. Pokojne ostaň doma,
keď sa bojíš lietania, na mieste až tak nezáleží. Na čom záleží, je
zastaviť sa. Stíš svoje myšlienky rovnako, ako more utišuje nepokojné vlny.
Pozoruj, čo sa deje. Pozoruj život okolo, vnímaj každý svoj krok v
ňom. Všímaj si, čo si všímaš. ("Notice, what you notice." Alen Ginsberg)
Pozoruj vlastné strachy a rozmeň ich na
výzvy. Vykroč už, neprestupuj toľko na mieste. Uviazla si v slepej uličke
a dávaš sto percent ľuďom, čo dávajú sotva dvadsať? Dokedy v tom chceš
pokračovať? Vycúvaj z nej a na ceste odtrhni zo svojho chleba, aj
tak ti nepatrí. Podaj hladnému a ver, že sa nepremení na víno. Smutného
pocestného obdaruj svojim úsmevom. Je krásny a žiarivý. Dokáže meniť atmosféru
v miestnosti, si si toho vedomá? Odváž sa a nadviaž očný kontakt. Je bozkom
nesmelých a hanblivých. Nepremeškaj už ani jednu príležitosť. Zvečni dúhu, to
rozhodne nepremeškaj, hoci riskuješ, že okoloidúce auto ťa od hlavy po
päty ošplechne vodou z kaluže. Ako v sekunde. Rozpusť si vlasy, nechaj
ich opršať a pretancuj svojim dňom, dlhuješ si ho. Kúp si nové šaty, pre mňa -
za mňa. A tie vlasy... Nepochybuj, že slnko ti uviaže najkrajšie
zapletanky. Buď v tom, čo robíš pre seba nezastaviteľná. Lebo keď sa raz
začneš starať o svoju vlastnú vodu, oceníš každú jej kvapku. Spláchni to,
ako marcový dážď, keď odnáša prach, čo zostal po zime a snívaj odznova.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára
Vložte svoj komentár: